Deti s mapou

Ako naučiť deti chodiť na turistiku

Počuli ste niekedy o NDD? Skratka označuje poruchu z deficitu prírody (Nature Deficit Disorder). Keď dieťa trávi príliš veľa času vo virtuálnom prostredí, napríklad za počítačom, realita mu pripadá nudná, menej „farebná“ až cudzia. Zmeny v správaní môže dokonca pripomínať prejavy autizmu. Dieťa prestáva rozumieť mimike a výrazom tváre, stráca empatiu. Pobyt v prírode pôsobí opačne. Dieťa si jej objavovaním rozvíja motoriku, logické uvažovanie a fantáziu. Zisťovali sme, ako rozvíjať vzťah detí k prírode nenásilnou cestou.

Kedy začať

S prírodou môžete zoznamovať už novorodencov od štvrtého mesiaca, ale musíte byť opatrní. Vezmite ich na krátke prechádzky v dolinách, počas teplých dní. Od dvoch do štyroch rokov môžete byť kreatívnejší, pretože drobci už nemajú problém s chôdzou. Zvoľte nenáročnejšie túry po lese. V šiestich rokoch sú pripravení zdolávať aj menšie kopce. Juraj Lizák, riaditeľ Ústredia Slovenského skautingu, rodičom odporúča: „Prejdite sa napríklad okolo Štrbského plesa, tam sa dá vyjsť aj k vodopádu Skok. Na takúto turistiku nepotrebuje dieťa dobrú kondíciu ani špeciálne vybavenie.“ Správne odhadnúť, na čo dieťa má a na čo nie, je podľa neho prvoradé: „Keď sa bude pri výstupe do strmých kopcov trápiť, turistika sa mu znechutí. Je treba začať zľahka, prispôsobiť výlety veku a fyzickým možnostiam.“ Kým vyrazíte na turistiku, skontrolujte aj prevýšenie trasy. Deťom do dvoch rokov môžu výškové rozdiely spôsobiť problémy s tlakom v strednom uchu.

Kondičný tréner Martin Drha upozorňuje na to, že pri plánovaní výletu a trasy treba počítať s častejším robením prestávok. Rátajte s tým, že pri deťoch do 12 rokov je to aj dvakrát tak často ako pri túre s dospelými. To však neznamená vysedávať každých päť minút. „Dieťa sa rýchlo unaví, ale rýchlo tiež načerpá silu,“ hovorí. „Na telesnú aktivitu by rodičia mali dieťa pripraviť ešte predtým, ako s ním vyrazia na turistiku. Zapíšte ho napríklad na pohybový krúžok. Vybuduje si fyzičku a prechádzky v lese ho budú viac baviť. Nepôjde pri nich totiž až na hranicu svojich možností.“

Výber správnej stravy a tekutín je dôležitý

„Voda by mala byť len čistá. Nápoje s vysokým obsahom cukru spôsobujú, že dieťaťu síce prudko stúpne hladina inzulínu, ale následne aj veľmi rýchlo klesne. V konečnom dôsledku viac energie stratí ako získa,“ vysvetľuje Martin Drha. Príliš sladké by nemalo byť ani jedlo. Kondičný tréner odporúča, aby ste sa zamerali na stravu s vysokým obsahom fruktózy a glukózy.  Energia sa totiž z týchto látok uvoľňuje pomalšie a teda aj dlhšie vydrží. „Ideálne by ste deťom mali vziať ovocie, napríklad banán alebo jablko, ale ak majú radi sladké a chcete ich trochu motivovať, dobrou voľbou je tiež kvalitná müsli tyčinka. Na dlhšie túry pribaľte zdravú celozrnnú bagetu so šunkou a syrom. Nezabudnite na zeleninu.“

Pre najmenších je podstatná cesta, nie cieľ

Malé deti sa nenaháňajú za výkonmi, ale za zážitkami: „Potrebuje priestor, aby sa mohlo zastaviť, uvedomiť si, čo je okolo neho. Malé deti potrebujú prírodu cítiť všetkými zmyslami. Dovoľte im dotknúť sa trávy, listov, nechajte ich ušpiniť sa pri preliezaní prekážok, skúmaní rastlín, šplhaní na skaly a stromy,“ radí Juraj Lizák. Cestou sa rozprávajte. Hovorte s deťmi o všetkom zaujímavom. Vysvetlite im, že minerálka nevyviera z plastových fliaš, že zvieratká môžu vidieť aj inde ako v zoologickej záhrade, a že čaj nerastie vo vrecúškach. Skúste prechádzku lesom premeniť na príbeh alebo hru. Tu je zopár aktivít, ktoré deti zabavia a zároveň rozvinú ich zmyslové vnímanie:

POČÚVAJTE LES  – Nechajte deti načúvať zurčaniu potoka, spevu vtákov, šuchotu lístia. Nechajte ich, aby jednotlivé zvuky skúsili identifikovať. Môžu tak spoznávať svet okolo seba.

DOTKNITE SA LESA – Zaviažte svojmu drobcovi oči a podávajte mu rôzne predmety. Jeho úlohou je uhádnuť, čo práve drží. Trénuje si tak jemnú motoriku a učí sa rozpoznávať tvary.

OCHUTNAJTE LES – Ak narazíte na lesné plody, spravte si malý ovocný piknik. Ukážte dieťaťu, ako rastú chutné jahody alebo čučoriedky, ktoré kupujete v obchodoch.  Nezbierajte ale plody, u ktorých si nie ste istý či sú jedlé.

POZORUJTE LES – Predĺžte si túru o hru na doma. V lese nazbierajte listy z rôznych stromov (dva z každého druhu). Po návrate z prírody ich nalepte jednotlivo na štvorcové papiere a zahrajte si pexeso. Deti sa niečo sa naučia a zároveň si budú trénovať pamäť.

Tínedžerov motivujú priatelia

Vzťah k prírode sa u starších detí vytvára ťažšie, najmä keď začnú vstupovať do pubertálneho veku. Vtedy sa im prechádzky s rodičmi môžu zdať nudné. „Samotná turistika totiž veľakrát nie je to, čo tínedžerov baví. Láka ich možnosť tráviť čas s partiou,“ hovorí Juraj Lizák. To sa stalo aj dvadsaťtriročnej mladej skautke Michaele: „Môj vzťah k prírode nebol vždy taký, aký je dnes. Milovať ju ma naučili až priatelia, ktorých som si tam našla.“

Juraj Lizák tiež upozorňuje, že mládež v puberte už potrebuje mať cieľ: „Keď absolvujú nejakú cestu, chcú, aby ich na jej konci  čakalo niečo zaujímavé. Či už vyhliadka, hrad, jaskyňa, alebo aktivita,“ Je dôležité niečím ich zaujať. Ukážte im mapu, fotky, zaujímajte sa, čo by radi videli. „Ak vaše dieťa napríklad baví nejaká fantasy počítačová hra, skúste nájsť miesto, ktoré mu pripomenie ich obľúbené virtuálne prostredie. Napríklad jaskyňu alebo zrúcaninu,“ dodáva riaditeľ ústavu Slovenského skautingu.

Takto by svoje deti motivovali mladí skauti, keby boli rodičmi:

Anna (24 rokov): „K prírode som si vytvorila vzťah vďaka tomu, že ma nikto nenútil. Na skautingu sme jazdili na tábory, spávali v stane a sama som si uvedomila, že ma to baví. Svojmu dieťaťu by som nikdy nepovedala, že musí ísť so mnou do lesa. Snažila by som sa mu ísť príkladom. Rozprávala by som mu o vlastných zážitkoch a dúfala, že ho zaujmú.“

Matúš (24 rokov):  „Príroda je pre mňa hranie na gitaru pri ohni, lezenie na skaly, ležanie pri potoku a sledovanie hviezd. Príroda je pre mňa pocit a svoje dieťa by som ho učil vnímať. Ukázal by som mu, ako tráviť čas inak a lepšie. Deti nie je treba nútiť, stačí ich pochopiť.“

Michaela (23 rokov): „Turistika ma učí prekonávať hranice. Keby som mala svoje dieťa, motivovala by som ho, aby opustilo svoju komfortnú zónu. Viedla by som ho k spoznávaniu prírody a našich lesov. Dnes totiž väčšina mladých pozná iba naučené poznatky z geografie, čo ich nemotivuje. Je treba vziať ich von a ukázať im na vlastné oči to, čo ich knihy nenaučia.“