Animátori v akcii

Animátorov je málo. Hotelieri berú aj študentov

Ak snívate o práci v cestovnom ruchu, máte šancu ako animátor. Na Slovensku animátorov pripravujú tri stredné školy. Jedna z nich je v Levoči. Keď chcú tamojším študentom zabezpečiť prax, môžu si vyberať. Mnohí z nich, ak berú svoje budúce zamestnanie vážne, nemajú núdzu ani o víkendové či prázdninové brigády.

Hostia, ktorí prichádzajú do Tatier (a nielen tam) sú čoraz náročnejší. Svoj voľný čas si chcú užiť, ponuka doplnkových aktivít, či už pre deti, dospelých i celé rodiny, je pre nich vítaná.

Dobrý animátor musí byť pedagógom, zabávačom, psychológom i organizátorom. Dôležitá je znalosť cudzích jazykov, no aj práca s technickým zabezpečením a takmer neuhasiteľná schopnosť a vôľa tvoriť. Kvízy, športové hry, karaoke či tematické zábavné i sčasti vzdelávacie bloky – možnosti sú takmer nekonečné. Inak treba pripraviť tvorivé dielne, inak program pre rodinu a záhradnú párty a inak zamestnanie pre deti, ktorých rodičia chcú ísť na dlhú túru alebo náročnú lyžiarsku trať.

Najlepší odchádzajú

Študijný odbor Animátor voľného času nie je nijakou novinkou. „Pôvodný názov bol Kultúrno- výchovný pracovník, novú terminológiu sme zaviedli na základe skúseností zo zahraničia,“ hovorí riaditeľ levočskej Strednej pedagogickej školy Jozef Cirbus.

„Zrejme to nebol dobrý nápad, pretože záujem o odbor zrazu poklesol,“ mieni Cirbus. Zatiaľ čo odbor pre kultúrno-výchovných pracovníkov valcoval ostatné odbory na škole, vrátane učiteľstva pre materské školy, v ostatných rokoch sa triedy pre animátorov vyprázdnili. A pritom ide o rovnako zamerané štúdium. V súčasnosti zriaďovateľ školy schválil len jednu triedu pre 15 študentov.

„Je to škoda,“ hovorí riaditeľ. Každý deň sa mu totiž ozývajú hotelieri, firmy i samosprávy, ktoré pre svoje aktivity animátorov naliehavo potrebujú, a tak ponúkajú študentom aspoň prax. Druháci majú predpísaný týždeň, a s každým ročníkom sa prax predlžuje vždy o ďalší týždeň.

O tých najnadanejších je mimoriadny záujem, nemajú ťažkosti si tak popri štúdiu privyrobiť. A žiaľ, najlepší študenti po skončení školy často odchádzajú do zahraničia, kde je ich práca lepšie platená.

Má to sused? Tak to chcem aj ja. Ale takto to nefunguje

Štúdium pre animátorov trvá štyri roky a končí maturitou. Študenti pripravujú záverečnú prácu, ktorú musia obhájiť.  Využívajú pri nej aj skúsenosti z praxe. „Prevádzky, kam idú praxovať, vyberáme. Z praxe musí existovať záznam a vyhodnotenie. Študenti v nich musia mať dostatočné zázemie,“ vysvetľuje Cirbus.

To si prevádzkovatelia hotelov, najmä tých menších, niekedy neuvedomujú. „Býva to i tak, že vidia úspech susedného zariadenia a tak chcú mať animátora tiež. Avšak často bez toho, aby mal, vhodné priestory, vybavenie, dostatok spotrebného materiálu a podobne,“ dodáva riaditeľ školy.

Rozvoj cestovného ruchu v Tatrách vidí ako prirodzený vývoj. Musí však ísť ruka v ruke s rastom kvality služieb.

Absolventi odboru pôsobia ako pedagógovia voľnočasových aktivít v centrách voľného času, v kultúrno-informačných kanceláriách a centrách, v kúpeľoch, v strediskách cestovného ruchu, cestovných kanceláriách, uplatnia sa aj ako pracovníci v sprievodcovských službách. Prijímacie skúšky sú zo slovenčiny a dejepisu, na rozdiel od učiteľstva pre materské školy však nemusia prejsť cez talentové skúšky.

Pokračovať v odbore môžu v príbuzných odboroch aj na vysokej škole – či už pri ďalšom vzdelávaní ako animátor a pedagóg voľnočasových aktivít (Prešov, Nitra), alebo sa môžu zamerať na štúdium kulturológie a etnológie, dejín kultúry a umenia, štúdium riadenia cestovného ruchu a manažmentu a podobne.

Mayovia, kraslice či Moréna

Animátorske triedy v Levoči patria najmä dievčatám. Okrem bežných tried tam nájdete výtvarné dielne aj s pieckou na vypaľovanie keramiky, či priestory, ktoré sa využívajú okrem iného pre prípravu televízneho vysielania. To všetko v podkroví citlivo zrekonštruovanej historickej budovy.

Keďže učebňa pre dramatickú výchovu nemá dostatočnú kapacitu pre učiteľov aj animátorov, pripravuje sa nová, s pódiom aj s aparatúrou, s ktorou sa budúci animátori musia naučiť zaobchádzať.

Po Veľkej noci, kedy sme ich navštívili, sa študentky už sústredene venovali napríklad aj svojim záverečným prácam. Témami bola napríklad príprava zábavno-náučného bloku o mayskej kultúre, no aj mapovanie domácich tradícií, ako je zdobenie kraslíc či vynášanie Morény. Fantázii a tvorivosti sa v triedach animátorov medze nekladú. Skôr naopak.

Fakty:

  • História Strednej pedagogickej školy začala v septembri 1950, ešte na Pedagogickom gymnáziu pre materské školy v Spišskej Novej Vsi. Do Levoče školu presťahovali v školskom roku 1955/56.
  • Súčasná budova, v ktorej škola sídli, prešla rekonštrukciou za bezmála 140 miliónov korún. Výsledkom je moderná škola s jedálňou, odbornými učebňami, telocvičňami, výtvarnými priestormi, modernou učebňou výpočtovej techniky, aulou a ďalšími priestormi potrebnými pre špeciálnu prípravu budúcich pedagógov.
  • Odbor Animátor voľného času (predtým Kultúrno-výchovný pracovník) na škole vyučujú od roku 1998. Školu k tomuto školskému roku úspešne ukončilo 595 animátorov (alebo kultúrno-výchovných pracovníkov).