Martin Trenkler

Fotograf Martin Trenkler: Chcem sa vrátiť do hôr

Fotograf musí mať dobre fungujúci šiesty zmysel, aby našiel ten správny záber. To platí pri fotení automobilov, na koncertoch kapiel, no i v prírode. Hovorí to slovenský fotograf Martin Trenkler. Slávnu „efjednotku“ už fotografuje takmer rekreačne. A momentálne sníva o tom, že sa vráti tam, kde vyrastal – do Vysokých Tatier.

Ste medzinárodne uznávaný fotograf Formuly 1. Fotíte aj niečo iné?

„F1 už robím viac-menej rekreačne a fotím všetko, o čo je záujem a čo mi napadne. Pred Vianocami som napríklad dokončil fotenie celého turné kapely IMT Smile – sú to moji dobrí kamaráti. Kvalitne nafotiť koncert je miestami náročnejšie, než dokumentovať F1. Okrem toho som začal tak trochu fotiť krajinu, pre zábavu, pre relax. Fotoaparát nosím často so sebou, aj keď nepracujem. Rád fotím portréty – emócie, sem tam nejaké akcie. Vyrástol som však na motošporte a ten pre mňa navždy zostane srdcovou záležitosťou.“

Pochádzate z Vysokých Tatier. Chodíte tam stále a fotíte ich?

„Áno, od troch rokov som vyrastal vo Vyšných Hágoch. A áno, fotím Tatry vždy, keď mám príležitosť. Sú pre mňa tiež srdcovou záležitosťou, dokonca väčšou, než bola F1 doteraz. A sú miestom, o ktorom snívam, a túžim, že sa tam vrátim naspäť. Vnímam to tak, že človek odtiaľ odíde s nejakými plánmi, snami, potom si ich splní, a čím je starší, tým radšej by sa vrátil. S Tatrami sa spájajú najkrajšie spomienky môjho detstva a mladosti.“

Máte aj nejaký cieľ, miesto, ktoré by ste v Tatrách chceli raz zachytiť?

„Nie, v Tatrách nechodím fotografovať nejako účelovo. Prednedávnom sa mi dostala do rúk krásna kniha. Autor chodil po Tatrách mnoho rokov. Zachytil skvelé momenty. Na takéto niečo treba mať podstatne viac času, ale určite aj kondíciu. Keď som tam s fotoaparátom, fotím, čo príde, len tak, pre seba.“

Je rozdiel fotografovať prírodu a fotografovať autá?

„Princípy fotografie platia rovnako pre všetko. Navyše – kto zvládne kvalitne fotografovať Formulu 1, zvládne aj vojnu. Fotografovanie áut a prírody má v tomto ohľade veľa spoločného. Tak ako v motošporte, aj v prírode človek potrebuje zachytiť správnu kompozíciu, vystihnúť správny moment, mať správne svetlo…“

Hovorí sa, že príroda dokáže byť niekedy taká krásna, že aj úplný laik s mobilom spraví nádherný záber, aký ani nečakal. Je to pravda?

„To sa môže stať. Existujú miesta, ktoré sa, takpovediac, fotia samé. Zhodou okolností to umožní scenéria, správne svetlo a keď všetko okolo správne zafunguje. No ak má vzniknúť zmysluplná séria, treba to vedieť a mať veľmi veľa času. Odfotiť niečo pekne raz a náhodou sa u mňa neráta. Taktiež mobily sú kvalitou obrazu mimoriadne obmedzené.“

Ako po rokoch vnímate rozvoj Tatier, kam by mal smerovať?

Tie stromy, ktoré padli v roku 2004, mi chýbajú. V Tatrách je veľa škaredých rúbanísk, i keď „zelení“ majú svoje dôvody to ponechať na matku prírodu. Na druhú stranu, keď počúvam miestnych, mnohí si na to zvykli. Otvorili sa napríklad nové výhľady. No mne v Tatrách chýba trochu viac života. Nehovorím teraz len o turistoch. Tí prídu húfne v lete na turistiku, v zime na lyžovačku. Dokonca aj lyžiarske centrá, o ktorých všetci hovoria, že sú predražené, sú v sezóne stále plné. Tak asi až také drahé to nebude – podľa princípu ponuky a dopytu. Mám však pocit, že o miestne obyvateľstvo, ako aj malých podnikateľov, sa tu nikto príliš nezaujíma. Je tu veľa systémových chýb, ktoré by bolo treba napraviť.“

V akom zmysle?

„Chce to vytvoriť viac možností napríklad pre miestne deti. Dať im pocit, že nevyrastajú v bohom zabudnutých osadách, kde sa nič nedeje, ale v najvýznamnejšej a najkrajšej časti Slovenska. Viem, aké vážne problémy spôsobuje osamelý život detí len v samotných Vyšných Hágoch. V Tatrách sa investuje do stredísk, čo je dobre, no kvalita života miestneho obyvateľstva či fungovanie malých podnikateľov sa dosť ignoruje. Ďalšou vecou je, že v osadách je veľmi veľa ruín, bezprostredné okolie budov i ciest je v zúfalom stave. Okrem lyžovačky a vysokohorskej turistiky tu nie je oveľa viac možností, ako sa realizovať. Mám svoje konkrétne predstavy, čo všetko by sa dalo pre miestnych ale aj pre celkovú atraktivitu Tatier spraviť.“

Ak by ste mali dosť peňazí, do čoho by ste ich teda napríklad vo Vyšných Hágoch investovali?

„V prvom rade by som sa zaujímal, čo obyvateľstvo chce, čo im chýba, čo ich trápi, o čom vo svojej osade snívajú. Pre seba, pre svoje deti. Mnohí zodpovední sa totiž len tvária, že načúvajú hlasu ľudu… Potom je na šikovnom manažérovi, aby zvážil, čo je reálne a čo nie. Totiž vždy narazíte na prekážky – byrokraciu, politiku, tlaky… A nejde len o Vyšné Hágy, kde mám dokonca stále trvalé bydlisko. Ide o všetky tatranské osady. Vysoké Tatry, to nie je len Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica. Medzi nimi sú navonok kilometre „ničoho“, ruiny a polámané stromy. Musí to ísť lepšie.“

Aké sú vaše najbližšie plány?

„Určite chcem nateraz zostať pri fotografovaní, v oblasti PR a marketingu. No chcem sa čo najskôr vrátiť aj do Tatier. V akej forme či podobe, je zatiaľ otvorené. Je toho veľa, čo by som chcel ako Tatranec v Tatrách – a pre Tatry – spraviť.“

 

Martin TRENKLER (nar. 1982)

  • Prvý stály slovenský fotograf kráľovskej triedy automobilových pretekov Formuly 1. Absolvoval Veľké ceny F1 po celom svete. Fotografie publikoval doma i v zahraničí, je autorom knihy Formula One in Pictures, pracoval tiež pre manažment komerčného držiteľa práv F1 – Bernieho Ecclestona.
  • V súčasnosti sa venuje viacerým aktivitám. Okrem fotografovania v oblasti svetového motošportu či kultúry (je takpovediac dvorným fotografom kapely IMT Smile), sa zameriava aj na portréty, produkty a akcie.
  • Pôsobí tiež v oblasti public relations a marketingu. Je konateľom spoločnosti Race Pro Media, ktorá okrem iných pracuje aj pre prvý slovenský autodróm Slovakia Ring.