Starý Smokovec

Horské sídla a cestovný ruch: Návrh zonácie TANAP-u musí byť vyvážený a umožňovať aj rozumný rozvoj

Režim na území TANAP-u má významný dopad na každodenný život obyvateľov a možnosti rozvoja horských sídiel v Tatrách aj na fungovanie a konkurencieschopnosť odvetvia cestovného ruchu, zhodli sa účastníci Okrúhleho stola k téme budúcich pravidiel na území TANAP-u na konci marca v Starom Smokovci. Výsledkom stretnutia je spoločná Výzva, v ktorej zástupcovia horských sídiel, tatranských a podtatranských miest a obcí a cestovného ruchu na území TANAP-u podporujú čo najskoršie prijatie zonácie národného parku za predpokladu, že pripravený návrh bude vyvážený a vznikne v rokovaniach so všetkými dotknutým stranami. Nová zonácia by mala podľa nich určiť jasné hranice jednotlivých zón, vrátane území určených pre aktivity horských sídiel a rozvoj cestovného ruchu. Zároveň by mala nastaviť jednoznačné pravidlá, podľa ktorých sa na týchto územiach môžu tieto aktivity aj realizovať.

„Obce aj turizmus sa na území Tatier vyskytovali a rozvíjali dávno pred vyhlásením národného parku, ale odvtedy sa ich postavenie a možnosti rozvoja nikdy detailne neriešili. V dôsledku toho sú dnes ľudia žijúci v intraviláne obcí na území TANAP-u tak trochu v zovretí zákonov, ktorými sa chráni národný park,“ povedal predseda Asociácie horských sídiel Slovenska (AHSS) a zároveň primátor Mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš. „Ochrana prírody je samozrejme dôležitá, ale v intravilánoch miest a obcí na území národného parku žijú ľudia, a na to treba pamätať tiež. Zatiaľ je však téma zonácie TANAP-u riešená výhradne z pohľadu ochrany prírody, a zabudlo sa na ostatné záujmy a potreby ďalších subjektov.“

Predstavitelia horských sídiel navrhujú v spoločnej Výzve vytvoriť rezervu pre rast a rozvoj horských sídiel na území TANAP-u na úrovni minimálne 10 % z celkovej súčasnej zastavanej plochy týchto sídiel. Zároveň požadujú na územiach určených pre rozvoj horských sídiel prijatie takých opatrení, ktoré pre mestá a obce na území TANAP-u budú znamenať oproti súčasnému stavu menšiu administratívnu záťaž a zjednodušenie povoľovacích konaní v zmysle dohodnutých pravidiel.

„Ak chceme, aby horské sídla v Tatrách boli atraktívne nielen pre turistov ale aj pre život, nemôžeme ich zakonzervovať, ale musíme im zabezpečiť priestor pre rozumný rozvoj. A tým sa myslí nielen výstavba nových turistických objektov, ale napríklad aj obnova či prestavba chátrajúcich budov, budovanie cyklochodníkov alebo infraštruktúry pre tzv. mäkký cestovný ruch alebo získavanie nových plôch pre bývanie,“ vysvetľuje Ján Mokoš. „Zjednodušením povoľovacích konaní určite nesledujeme napríklad obídenie procesu EIA alebo stavebného konania, ale dnešný stav veľmi komplikuje aj bežné činnosti obcí ako napr. údržbu ciest, výrub drevín či stavieb chodníkov, pokládku inžinierskych sietí a podobne.“

„Nikto nespochybňuje hlavný zmysel národných parkov, ktorým je ochrana vzácnych prírodných území,“ povedal predseda Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí Štefan Bieľak. „Ale všade na svete sú národné parky aj miesta, kam prichádza najviac turistov. Cestovný ruch je pre regióny, ktoré disponujú prírodnými krásami a národnými parkami najprirodzenejším odvetvím a mohol by byť zdrojom atraktívnych pracovných príležitostí pre ľudí, ktorí žijú v regióne Tatier. Preto je dôležité, aby tak zásadný dokument, akým je nová zonácia Tatier, ktorá určí pravidlá na mnoho rokov, vznikal za aktívnej účasti a v diskusii aj s tatranskými obcami a zástupcami cestovného ruchu.“

Rozvojové aktivity obcí či subjektov cestovného ruchu v TANAP-e doteraz fungovali na princípe udeľovania výnimiek, čo viedlo k mnohým sporom a aktuálne aj k negatívnemu postoju verejnosti voči akémukoľvek rozvoju na území národného parku.

„Je na škodu veci, že väčšina diskusie okolo ochrany prírody v národných parkoch sa dnes sústreďuje najmä na rozvojové zámery v rámci alebo v blízkosti tradičných turistických stredísk, ktoré však predstavujú menej ako 1 % územia súčasného národného parku. Teraz sme v situácii, že zonácia by mala „obkresliť“ existujúce strediská a zakonzervovať súčasný stav bez toho, aby sme sa pozreli, ako reálne jednotlivé lokality fungujú a do akej miery sú už dnes dotknuté ľudskou činnosťou. Toto nie je cesta, ktorá prospieva ochrane prírody, ani cestovnému ruchu,“ povedal v diskusii Richard Pichonský,  podpredseda predstavenstva Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Región Vysoké Tatry.

Združenia zastupujúce horské sídla a subjekty cestovného ruchu preto navrhujú, aby celkové územie, ktoré bude po prijatí novej zonácie určené pre rozvoj turizmu, predstavovalo 1,5 % súčasného územia TANAP-u. Na tomto území by za prioritné funkcie národného parku mali byť považované turizmus, šport, rekreácia a kúpeľníctvo.

„Som presvedčený, že aj pri existencii a rozumnom rozvoji tatranských stredísk existuje stále veľký priestor na to, aby v Tatrách mohli byť naplnené aj požiadavky ochrany prírody. Vnímame, že nastaviť pravidlá v národných parkoch chcú všetky strany, a my vieme a chceme byť konštruktívnym partnerom v debate o ďalšom fungovaní tohto územia,“ uzatvoril Richard Pichonský.

 

DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE

  • Asociácia horských sídiel Slovenska (AHSS) vznikla v Meste Vysoké Tatry v roku 2003 s cieľom hájiť špecifické záujmy horských miest a obcí. Iniciátori boli vedení snahou vytvoriť mimovládne zoskupenie, ktoré by popri samotných obtiažnych životných podmienkach horských sídel riešilo aj problematiku ich najprirodzenejšej aktivity – cestovného ruchu – a jeho vzťahu k ochrane prírody.
  • Regionálne združenie tatranských a podtatranských obcí (RZTPO) je regionálnou štruktúrou pre celoslovenský ZMOS. Vzniklo v roku 1994 a dnes združuje 61 miest a obcí z tatranského a podtatranského regiónu (z okresov Poprad, Kežmarok a čiastočne aj Liptovský Mikuláš). Hlavným cieľom združenia je vytvárať priestor pre spoluprácu tatranských a podtatranských miest a obcí a ďalších subjektov s cieľom koordinovaného a integrovaného rozvoja celého regiónu Tatier.