TPN_Dolina Pięciu Stawów Polskich, Pejzaż górski

Komentár: Aké sú poľské Tatry?

Poľská časť Tatier patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality u našich severných susedov. Ročne ju navštívia viac ako 3 milióny ľudí, čo je približne rovnako ako slovenské Tatry. Napriek tomu je severná časť tohto pohoria pre Slovákov pomerne neznáma. Poďme sa teda pozrieť, aké sú poľské Tatry a čo v nich funguje inak ako na Slovensku.

Medzi najobľúbenejšie miesta patria aj ľahko dostupné lokality

Medzi najviac navštevované miesta poľských Tatier patrí legendárny západotatranský štít Giewont, pre skúsenejších turistov je lákadlom najvyšší vrch Poľska – Rysy s výškou 2 499 m.n.m. Pre najzdatnejších je veľkým zážitkom prechod cez Orliu Prť. Obľúbené, no menej náročné túry vedú k plesu Morské oko a do Doliny piatich poľských plies. Popri prírodných krásach je veľmi populárna lanovka na Kasprov vrch, v okolí ktorého sa v zime aj lyžuje. Lanovka bola daná do prevádzky ešte v roku 1936, teda päť rokov pred spustením lanovky na Lomnický štít.

Centrom poľských Tatier je známe mesto Zakopané. Najcennejšie miesta poľských Tatier sú od januára 1955 súčasťou poľského Tatranského národného parku (Tatrzański Park Narodowy, TPN).  Pre porovnanie, Tatranský národný park (TANAP) vznikol na území Vysokých a Belianskych Tatier o šesť rokov skôr (Západné Tatry sa súčasťou TANAP-u stali až v roku 1987). Rozloha TPN je 211,6 kilometrov štvorcových, čo je viac ako štvrtina rozlohy TANAP-u. Do pásma najprísnejšej ochrany je zaradených spolu 126,1 kilometrov štvorcových jeho územia.

TPN je financovaný aj zo vstupného

Pri zrode TPN Poliaci pomerne jasne zadefinovali hranice chráneného prírodného územia, keďže do tejto zóny prakticky nezasahujú sídelné jednotky ani väčšie strediská cestovného ruchu. Výnimkami sú v podstate len lanovka a svahy na Kasprovom vrchu. Navyše, približne 85 % rozlohy parku je vo vlastníctve samotného TPN (cca 10 % vlastní tzv. Lesné spoločenstvo ôsmych obcí a 5 % je majetkom turistického spolku PTTK), čo výraznou mierou zjednodušuje manažment celého chráneného územia.

Hospodárenie TPN je postavené na iných základoch, ako je tomu v našom TANAP-e. Park je štátnou právnickou osobou a financovanie jeho prevádzky pochádza, okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu, aj z predaja dreva a vstupného do národného parku. V roku 2016 Poliaci predali viac ako 3,3 milióna vstupeniek, pričom ich cena sa pohybuje od 5 zlotých za jednodňový vstup, cez 25 zlotých za týždenný vstup po maximálne 45 zlotých za skupinový lístok pre 10 ľudí (1 euro = 4,2 zlotých). Okrem toho sú príjmom TPN aj poplatky za parkovné na nástupných turistických miestach.

Vybrané finančné prostriedky smerujú do budovania a údržby turistickej infraštruktúry, na vzdelávanie o ochrane prírody a 15 % z vybranej čiastky je vyhradených na činnosť horských záchranných zložiek – Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe. TPN má tiež pomerne rozvinutý systém dobrovoľníctva na území parku, ktorý spolu so zaujímavou vizuálnou identitou dotvára moderný prístup Poliakov k manažovaniu národného parku.

Poľskom sa dá inšpirovať

Súčasná zložitosť vzťahov v rámci územia slovenského TANAP-u je špecifická nielen v stredoeurópskom meradle. Ťažko by sme totiž hľadali národný park, kde sa na jednom mieste tak intenzívne stretávajú záujmy ochrany prírody, miestnych obyvateľov, samosprávy, štátu aj podnikateľov. Okrem toho, len zhruba 50 % rozlohy územia TANAP-u je vo vlastníctve štátu a komplikovaný stav u nás dokresľuje stále neuzavretá zonácia. Tá by pritom jasne definovala územia ochrany prírody a hranice ľudských aktivít.

V Poľsku v ostatných rokoch už vyriešili časť „našich“ problémov, pričom neobišli ani finančnú stránku veci, ktorá je s fungujúcim manažmentom chránených území úzko spojená. Myslím si, že stojí za to inšpirovať sa u našich severných susedov.

Robert Antl (autor je geograf a spolupracovník iniciatívy Aké Tatry chceme)