Plichťo’s Poles

Michal vyrába paličky do hôr aj z predmetov, ktoré nájde na blšáku

Stratili ste niekedy náušnicu? Vďaka Michalovi Plichtovi sa s ňou teraz možno niekto producíruje po horách. Náušnice, gombíky aj spony zdobia originálne palice značky Plichťo’s Poles. Michal pri ich výrobe ctí dve zásady. Prvá, palica musí byť z materiálov, ktoré už majú jeden život za sebou a čo najviac jej častí sa musí v prírode ľahko rozložiť. A druhá, palica musí byť zviazaná s určitým miestom, mala by majiteľa inšpirovať a potešiť. Doteraz už vyrobil desiatky párov palíc, každý je však originál. Niektoré sú pomenované podľa slovenských štítov a pohorí. Chystá dokonca kompletnú tatranskú edíciu.

Pamätáte si na svoje prvé lyžiarske, či turistické paličky?

Mal som vtedy tri roky a pamätám si, že sme boli u môjho dedka. Práve som sa učil lyžovať, takže to boli lyžiarske paličky, modré, kovové, riadne ťažké a vyrobené v Československu. Mali plastové rúčky a kožené pútko.

Prečo ste sa rozhodli vyrábať si vlastné?

Práve naopak. Bežne som ich používal. Počas vysokej školy som sa však venoval projektu triedenia odpadov vo vysokohorskom prostredí. A tak som začal vracať staré veci späť do užívania. V lyžiarskom stredisku, kde som pracoval ako inštruktor, sme čiastočne recyklovali palice. Zo starých palíc sme odoberali rúčky – robili sme z nich kľučky na dvere a podobne.

A tak ste sa rozhodli robiť práve palice? Prečo ste neskúsili niečo iné?

Človek chce za sebou niečo zanechať. Boli sme mladí, mali sme sny, niektoré sme si splnili. Podarilo sa nám vyrobiť napríklad vlastné drevené lyže. Drevo je skvelý materiál, lebo nezaťažuje vysokohorské prostredie. Keďže mám doma dielňu, tak som začal práve s drevom experimentovať viac. Vytvoril som prvé prototypy palíc s drevenými rúčkami. Použil som k nim aj kožené pracky. Keďže sa to páčilo aj okoliu, pokračoval som v tom ďalej.

Používate pri výrobe aj iné materiály?

Recyklujem staré telá – teda palice, ktoré ukončili „vzťah“ so svojim majiteľom a skončili v bazári. Snažím sa ich redizajnovať. Reštaurujem aj palice, ktoré mi nosia zákazníci. Často sú zo 70-tych či 80-tych rokov. Používam pôvodné materiály plus drevené rúčky a kožené, či bavlnené pútka a tkaniny, ktoré majú krátky polčas rozpadu v prírode. Snažím sa čo najviac vylúčiť plasty. Popritom pracujem na ďalšom projekte s vedcami zo Slovenskej akadémie vied. Ide o to, ako využiť bioplasty v lyžiarskom priemysle.

A tie ozdobné prvky na rúčkach?

Používam rôzne predmety, ktoré nájdem na pouličných trhoch. Strieborné náušnice, gombíky, spony rôzneho druhu. Snažím sa to zakomponovať do rukoväte palice tak, aby bol klient spokojný.

Aké typy palíc vyrábate?

To záleží od požiadavky. Vyrábam bambusové, redizajnujem hliníkové a aktuálne využívam aj „materiály budúcnosti“, čiže karbónové a kevlarové konštrukcie. Skúšali sme aj ľanové vlákno, ale to technicky nevyhovuje požiadavkám pri športovej záťaži. Palice vydržia bežnú chôdzu v prírode, okolo plesa či jazera. Ale pokojne sa s nimi môžete vybrať aj na turistiku do Álp. Ak sa človek chce oprieť do kvalitnej palice, tak by si mal zadovážiť model, na ktorý sa dokáže naozaj spoľahnúť. Práve to, že používam palice, ktoré už majú niečo za sebou, je zárukou, že sú s kvalitného materiálu, ktorý niečo vydrží. Používajú ich taktiež viacerí slovenskí športovci aj hendikepovaní. Boli s nimi na paraolympiáde, získali s nimi zlaté medaily. Spomeniem napríklad Henrietu Farkašovú či Natáliu Šubrtovú. Športovci sa o tieto palice opierajú a spoliehajú sa na ne pri svojich výkonoch.

Podľa čoho sa rozhodujete, ako bude palica vyzerať?

Inšpiráciu čerpám z prírody. Pohybujem sa krajinou a používam foťák. Ak ma zaujme nejaká scenéria, nejaká rastlina či iný prvok fauny alebo flóry, tak sa to snažím zachytiť objektívom. Niektoré motívy čerpám aj z internetu. Je to rôzne.

Na vašom Facebooku sú k paliciam aj obrázkové predlohy. Kde ste sa naučili kresliť?

Priznávam, že s kreslením mám najväčší problém. Naučila ma to jedna moja kamarátka. Pred dvoma rokmi som mal jeden väčší úraz a tým sa to celé začalo. Keď sa človek doma nudí, chytí ceruzku a začne kresliť. Na tých kresbách je ale veľa chýb – dokonca nie všetky sú moje, sú tam aj skice kamarátov.

Robíte aj palice podľa skíc iných ľudí?

Áno, stalo sa to už mnohokrát. Všetko závisí od obtiažnosti. Podľa toho zhodnotím, či to dokážem vyrobiť alebo nie. Niektoré detaily by sa napríklad nedali spracovať ručne.

Čo znamenajú nápisy na rúčkach?

Sú to odkazy, heslá. Snažím sa nimi povedať ľuďom, aby si viac vážili hory a okolie, v ktorom žijeme. Aby boli tolerantní, dbali o poriadok a chránili planétu. Sú to jednoduché heslá, napríklad „Chráňte pralesy“, „Dbajte o čistotu“, „Chráňte Karpaty“ či „Nehádžte odpad na zem“.

Máte nejakú obľúbenú sériu palíc?

Sériu slovenských štítov. Sú medzi nimi Kriváň, Ďumbier, Veľký Fatranský Kriváň či Kľak. Štít sa vždy snažím prepojiť s podhorskou oblasťou – napríklad s riekou alebo typickou miestnou kultúrou.  Z Vysokých Tatier som vytvoril palice so Zbojníckou chatou – tie dokonca boli aj na Antarktíde v rámci projektu Seven virgin Summits (v preklade Sedem vrcholov, pozn. redakcie). Teraz spracovávam Kriváň či Gerlachovský štít. Mám v pláne rozpracovať kompletnú edíciu o Vysokých Tatrách. Bola by v predaji niekde v Lomnici, prípadne na chatách. Chcem urobiť aj tatranské chaty po jednom kuse a ponúknuť ich chatárom.

Ako si u vás môže človek nechať vyrobiť palice?

Ak by mal niekto záujem o moje výrobky, môže ma osloviť cez Facebook. Momentálne to robím popri inom zamestnaní a športe. Venujem sa tomu vo voľnom čase.