Lavína

Počuli ste už o lavínových mapách? Aj vďaka nim je v Tatrách bezpečnejšie

Hoci technológia dnes umožňuje vytvoriť digitálny 3D model svahu, niektoré lavínové mapy vznikajú z podkladu starého aj 40 rokov. Pomáhajú určovať pravdepodobnosť pádu lavíny a stupeň lavínového nebezpečenstva. V Tatrách sa ich zakreslovaniu venuje aj meteorológ Miroslav Žiak. Aj vďaka jeho výskumu sú Tatry bezpečnejším miestom. Ľudia sú čoraz informovanejší a na svahoch ich zomiera čoraz menej.

Sú lavíny vo Vysokých Tatrách niečím výnimočné?

Medzi lavínami na rôznych miestach nie sú výrazné rozdiely. Tie tatranské sú podobné ako všetky ostatné. V porovnaní s inými slovenskými pohoriami sa ale líšia jednou vecou – je ich niekoľkonásobne viac. Svahy v Tatrách majú tiež inú konfiguráciu, a to robí tatranské lavíny špecifickými.

Autor foto: Juraj Uhlárik

Čím sú špecifické?

Tým, že je vo Vysokých Tatrách veľa žľabov, bývajú tam na rozdiel od iných pohorí najmä žľabové lavíny. Sú o trochu menej nebezpečné, pretože väčšinou padajú do otvorených dolín. Ak niekoho zasype, má väčšiu šancu na prežitie ako napríklad v Malej alebo Veľkej Fatre, kde ho strhne do lesa. Ďalším špecifikom je mikroklíma, čiže klimatické podmienky na veľmi malom území. Napríklad na severe Tatier v Tatranskej Javorine môže byť úplne iné počasie ako v Tatranskej Lomnici. V každej mikroklíme sa sneh správa inak a preto sa lavínové nebezpečenstvo v takomto prostredí nedá zovšeobecniť na väčšie územie.

Môže za vznik lavín iba príroda alebo majú podiel viny aj turisti a zimné športy?

Lavíny sú v prvom rade prírodný fenomén. Samovoľných je oveľa viac ako tých, ktoré spustí človek. Ak už ale pád lavíny spôsobí ľudský faktor, sú to zväčša skialpinisti. Skialpinizmus má výraznejší vplyv na stabilitu snehovej pokrývky, vyvíja na ňu omnoho silnejší tlak, ako bežný turizmus.

Čo by mal človek určite spraviť pri páde lavíny? A naopak, ktorý krok je úplne zbytočný?

V prvom rade si treba uvedomiť, že lavína môže spadnúť kedykoľvek. Keď človek opustí bezpečný priestor strediska či chaty a vyjde do vysokohorského terénu, musí počítať s tým, že ho môže zasypať. Ak sa to stane, treba dať ruky pred seba, chrániť si hlavu a pokiaľ sa dá, vytvoriť si priestor na dýchanie. Nespoliehajte sa na to, že by ste sa sami vyhrabali. V lavíne sa nepohnete, je to, akoby vás zaliali do betónu. Nikdy by ste tiež nemali zabudnúť na povinnú výbavu – lavínový vyhľadávač, lavínovú sondu a lavínovú lopatku.

To znie pomerne technicky. Ako tento výstroj funguje?

Lavínový vyhľadávač je prístroj, ktorý máte na tele a pracuje v dvoch režimoch. V režime vysielania signálu a v režime prijímania signálu. Signál vysiela každý člen skupiny, ktorý má vyhľadávač na sebe. Keď vás zasype lavína, ostatní prístroj prepnú do režimu prijímania a rádiový signál, ktorý vysielate vy, im povie kde približne hľadať. Len čo vyhľadávač ukáže, že ste blízko, vaši spoločníci zapichnú do nehu sondu. Tá určí vašu presnú polohu. Potom je už len treba vytiahnuť lopatku a hrabať.

Autor foto: Juraj Uhlárik

Ako dlho môže človek prežiť pod lavínou?

Do 15 minút je 93 % šanca na prežitie. S ďalšími minútami krivka prudko klesá, až na nejakých 25 %. Pod touto hranicou už hrozia trvalé následky či smrť. Ak vás nevytiahnu do 15 minút, pravdepodobnosť, že prežijete, je veľmi nízka. V Tatrách ale máte omnoho väčšiu šancu ako v svetových veľhorách – pomoc je bližšie.

Vy pracujete na lavínových mapách vo Vysokých Tatrách. Ako sa dá určiť, kadiaľ padne lavína?

Technológie dnes dovoľujú vytvoriť digitálny 3D model reliéfu. Na ňom si potom buď dokážeme vymodelovať pohyb snehu, alebo rôzne jeho parametre. Lepšie tak zhodnotíme, na ktorom mieste môže vzniknúť lavína, a v ktorých lokalitách je šanca menšia. Vo vysokohorskom prostredí sa výskyt lavín nedá nikde úplne vylúčiť, ale pravdepodobnosť pádu takto vieme aspoň kategorizovať. Ja som zaviedol niektoré koeficienty, ktoré pomáhajú určovať výskyt ešte presnejšie. Napríklad koeficient lavínovej aktivity, ktorý zohľadňuje parametre ako je sklon, orientácia, nadmorská výška či frekvencia výskytu.

 Ako často sa mení lavínová mapa?

Ideálne raz za desaťročie. Zaujímavé je, že základ novej mapy niekedy tvorí taká, ktorá má aj 40 rokov. Ja som tiež na podobnej pracoval. Bola to v podstate aktualizácia tej pôvodnej. Len som zaviedol nové prvky a členenia. Samozrejme, niektoré treba robiť úplne odznova, pretože charakter svahov sa neustále mení. Na niektorých lesy pribúdajú, iné sa odlesňujú. Tam, kde lavína pred rokmi nehrozila, dnes už môže a naopak.

Je dnes vo Vysokých Tatrách viac alebo menej lavín ako pred 20 rokmi?

Počet sa príliš nelíši. Rozdiel je skôr v tom, že pri veľkých lavínových nešťastiach dnes zomiera  menej ľudí. Takže ak sa trend v niečom mení, je to v prevencii. Návštevníci Tatier sú obozretnejší. Nechodia na hory, keď je vyhlásený vysoký stupeň lavínového nebezpečenstva. Vedia, ako sa po teréne správne pohybovať. Preto už dlhšie nebola masívna lavínová nehoda. Zlepšujú sa ale aj preventívne opatrenia zo strany Tatier. Napríklad keď hrozila lavína v Žiarskej doline, celú ju radšej uzavreli.

A čo budúcnosť tatranských lavín?  

Musíme rozlišovať medzi prírodným fenoménom a ľudským faktorom. Výskyt prírodných lavín závisí od klimatických zmien, napríklad aj od globálneho otepľovania. Záleží na tom, koľko nasneží. Už dnes v zime vidíme veľké výkyvy počasia, jedna sezóna je úplne bez snehu, inokedy je všade bielo už od novembra. Napríklad, počas tejto zimy bolo lavínové riziko pomerne vysoké. Rovnako nejasná je budúcnosť lavín, spôsobených človekom. Povedal by som, že tie budú skôr pribúdať. Popularita zimných športov stúpa a hoci sú ľudia obozretnejší, na svahoch je ich z roka na rok viac.

Zažili ste už lavínu?

Niekoľko. Stretávam sa s nimi pomerne často, keďže ich skúmam. Nijaká ma ešte nezasypala, ale bol som pri lavínovom nešťastí. Našťastie s dobrým koncom.

Autor foto: Jana Škodová