Medvede

Rada odborníka: Zoči-voči medveďovi neuhýbajte pohľadom

Keď sa Tibor Pataky prvýkrát stretol s medveďom, zviera pred ním ušlo. Zoológ a fotograf to vtedy ľutoval. Odvtedy v lesoch stretol desiatky medveďov, a aj vďaka skúsenostiam tvrdí, že sa ich netreba báť. V lese, do ktorého sa človek vydáva len ako hosť, treba rešpektovať medvedie pravidlá, vysvetľuje pedagóg Katedry aplikovanej zoológie a manažmentu zveri Technickej univerzity vo Zvolene.

Vošli sme do lesa a našli sme medvedie stopy. Čo by sme mali urobiť, odísť alebo pokračovať?

V lete stopu nájdete ťažko. Skôr ich uvidíte v zime, keď aj ľahšie zistíte, kedy vznikla. Väčšinou nie je dôvod na obavy. Medveď sa pohybuje najmä v noci a má teda pred vami už veľký náskok. Ale samozrejme, že treba spozornieť. Dôležité je vedieť posúdiť, o akého medveďa ide, takže je dobré, aby ste si všimli šírku stopy. Do 10 cm meria stopa mladého medveďa, ktorý má do sto kíl a určite vás nenapadne. Okolo 12 – 13 cm môže merať stopa veľkej samice alebo dospievajúceho samca.

Aké medvede sú teda pre človeka vlastne nebezpečné?

Medvede sú veľmi bojazlivé a inteligentné zvieratá. Keď môžu, človeku sa vyhnú. Existujú však prípady, keď sa s ľuďmi stretnú a v niektorých pre nich môžu predstavovať aj ohrozenie. Keď pred sebou vidíte medvedicu s mláďatami, nič sa vám nestane. Keď sa však dostanete medzi matku a mláďatá, ktoré sa hrajú obďaleč, medvedica ich bude vždy chrániť. Druhý prípad je, keď má veľký dospelý medveď korisť. Najmä v Tatrách, kde sú ihličnaté lesy, nešuchocete lístím. Stane sa teda, že sa nechtiac k medveďovi potichu priblížite, kým žerie. Vtedy je pravdepodobné, že si korisť bude brániť. Podobne môžete vystrašiť aj medveďa, ktorý v lete počas dňa drieme v húštine mimo brlohu. Tým, že sa ocitnete príliš blízko, prekonáte jeho únikovú vzdialenosť. To sa stane, keď vstúpite do oblasti, z ktorej by určite nepozorovane ušiel, keby o vás vedel. Býva to vzdialenosť okolo 10 až 15 metrov. Ak sa zrazu ocitnete bližšie a prekvapíte ho, môže zaútočiť. Samozrejme, vždy sa bráni aj poranené zviera. Prípad, ktorý je vo svete všeobecne najnebezpečnejší, sa u nás však našťastie už roky nestal. Je to vtedy, keď veľké staré medvede, ktoré už majú problém zháňať si potravu, môžu zaútočiť na človeka, pretože ľudia sú pre nich ľahkou korisťou.

Často sa hovorí, že ak chceme predísť stretnutiu s medveďom, mali by sme si spievať, pískať, nosiť na batohu rolničku. Je to tak?

Priznám sa, že to nemám rád, ale áno, je to pravda. Keď je človek veľmi bojazlivý, pomáha to. Akonáhle ste dvaja, nemáte sa prakticky čoho báť. Neviem o prípade, že by medveď zaútočil na dvoch ľudí. Ale samozrejme, treba byť obozretný, vyhýbať sa neprehľadnému terénu, rúbaniskám, na ktorých rastú maliny, alebo húštinám.

Ak sa už s medveďom stretneme zoči voči, čo robiť a čo nerobiť?

Mnohé materiály uvádzajú, že medveďovi sa nesmieme pozerať do očí, lebo ho vyprovokujeme. Ale to vôbec nie je pravda. Treba hľadieť priamo na medveďa a kontrolovať, čo robí. Ak by sa cítil ohrozený a vy by ste sklonili hlavu alebo sa pozerali mimo, zaútočil by. Jednoduchá rada – keď sa stretnete s medveďom, nerobte vôbec nič. Treba zastať, neutekať, lebo pred medveďom neujdete. Liezť na strom je ďalší nezmysel, lebo medveď lezie veľmi rýchlo. Jednoducho stojte, snažte sa nepanikáriť a kontrolujte, čo medveď robí. Ak ustupovať, tak len vtedy, ak sa na vás nepozerá.

Medvede niekedy útok len inscenujú, ale človeka vlastne nenapadnú. Ako taká situácia vyzerá?

To je klasický scenár, keď vás medveď zbadá na väčšiu vzdialenosť, chce vás odohnať, vystrašiť. Rozbehne sa proti vám, ale nemá v pláne zaútočiť. Keď už uteká vaším smerom, treba zdvihnúť ruky. To ho prekvapí, zvyčajne zastane, a nakoniec utečie. Zažil som to už veľakrát. Medvede to tak robia často aj medzi sebou. Tam tiež ide o zastrašenie.

Hovorí sa, že treba dať ruky nad hlavu, opticky sa zväčšiť. Naozaj to v takejto chvíli pomáha?

Áno, presne. Dáte mu tým najavo, že sa ho nebojíte. Neutekať, neklopiť zrak. Aj mňa to už viackrát zachránilo. Raz som sa nechtiac stretol s naozaj veľkým, nebezpečným medveďom. Pred ním som mal naozaj rešpekt. Stretli sme sa na 10 metrov, vedel som, že je zle. Zohol som sa po fotoaparát, že ho ešte aspoň naposledy odfotím, vstal som, vystrel som sa, teda som sa opticky zväčšil, a to mi pomohlo. Medveď chvíľu stál na zadných predo mnou a potom s funením odišiel.

Nie vždy však takýto postup zaberá. Čo robiť, ak medveď zaútočí?

Medveď vás nechce zožrať, len spacifikovať. Bráni sa, je vystrašený. Vtedy si treba ľahnúť na zem a chrániť si šiju a brucho. Odporúča sa nebojovať, ale zostať ležať a čakať, kým neodíde. Ak by ste sa hneď snažili utiecť, mohol by zaútočiť znova. Všetky šelmy sú však citlivé na nos. Ak by sa vám teda podarilo vraziť medveďovi rukou do nosa, do papule, môže vám to pomôcť odohnať ho.

Koľko medveďov žije v Tatrách?

Podľa údajov slovenských ochranárov z roku 2016, je to vyše 140 medveďov. Ale dnes to už môže byť viac. Medvedice mávajú v priemere každý druhý rok dve mladé, takže populácia neustále narastá. Môže za to aj prikrmovanie a pomer pohlavia v prospech samíc. V Tatrách sú ihličnaté lesy, chýbajú žalude a bukvice. Keby nemali k dispozícii potravu z prikrmovania, bolo by ich menej.

Kedy je najnebezpečnejšie stretnúť medveďa? Je to práve jeseň, keď dozrievajú plody?

Určite na jeseň, kedy sa medvede sústredia na zber potravy a koncentrujú sa v oblastiach, kde je jej dostatok. Medveď nie je primárne teritoriálne zviera a keď má dosť potravy, neprekáža mu, že sa na jeho územie príde nažrať aj iný jedinec. Medvede sú dosť aktívne aj v čase ruje, čo v Tatrách vychádza približne na začiatok júna. Najbezpečnejšie obdobie je teda leto.

Aké sú tatranské medvede v porovnaní s tými, ktoré žijú v zahraničí?

Medveď hnedý, ktorý žije aj na Slovensku, je v mnohých častiach sveta spolu s ďalšími poddruhmi veľmi rozšírený. Je to všežravec, ale v niektorých oblastiach, v ktorých žije, má viac živočíšnej potravy. To znamená, že mu narastie väčšia kostra. V Rumunsku sa napríklad do dnes pasú stáda oviec a kôz na holiach, kde žijú aj medvede. Takže pre ne predstavujú prirodzený zdroj potravy. Rumunský medveď hnedý je preto väčší ako medvede, ktoré žijú v Tatrách. To rovnako vysvetľuje, prečo je ľadový medveď taký veľký. Živí sa takmer výhradne mäsom a tukom.

Ing. Tibor Pataky sa prírode, lesom a zvieratám venuje celý život. Špecializuje sa najmä na poľovníctvo, ochranu a pestovanie lesa. Na Katedre aplikovanej zoológie a manažmentu zveri Technickej Univerzity vo Zvolene učí biológiu zveri a manažment riadenia populácii voľne žijúcich živočíchov. Je vášnivým fotografom najmä medveďov a srnčej zveri. Hovorí, že fotografovanie zvierat je tým najúžasnejším spôsobom „lovu“. Môže totiž fotiť vždy, všetko a všade a to najdôležitejšie – príbeh jeho modelov pokračuje ďalej.

Autor fotografií: Tibor Pataky