Smokovce_mozny rozvoj_Variant 1_zdroj TMR

Rozvoju lyžovania v Smokovcoch dnes bráni neodôvodnené rozšírenie územia európskeho významu

Spoločnosť TMR sa už niekoľko rokov zaoberá možnosťami, ako vrátiť lyžovanie do Smokovcov. V roku 2014 spoločnosť predložila do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie zámer činnosti „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry – Starý Smokovec“ . V rámci prípravy potrebnej dokumentácie však spracovatelia EIA zistili, že bez vysvetlenia a vedomia vlastníkov došlo od podania zámeru k významnému rozšíreniu hraníc Územia európskeho významu (ÚEV) Tatry v bezprostrednom okolí Starého Smokovca. Tento krok znamená, že obnovenie lyžovania v lokalite, ktorá bola tradičným strediskom zimných športov a v minulosti dokonca dejiskom Svetového pohára v lyžovaní, nie je v súčasnosti možné v žiadnom, ani v minimalistickom variante.

Viac ako 100 rokov tradície jasne ukazuje, že cestovný ruch a infraštruktúra pre zimné športy do Tatier neodmysliteľne patria, a ich rozvoj je dôležitý aj z pohľadu ekonomiky Slovenska. Preto by sa také zásadné zmeny, ako je úprava hraníc chránených území, nemali diať nielen bez širšej diskusie a zdôvodnenia, ale aj bez vedomia vlastníkov,“ povedal v tejto súvislosti predseda predstavenstva a generálny riaditeľ TMR Bohuš Hlavatý. To je aj dôvod, prečo sa TMR rozhodla dočasne nepokračovať v procese EIA až do času vyjasnenia sporného rozšírenia hraníc ÚEV Tatry, a požiadala MŽP SR o vysvetlenie.

Podobné rozdiely vo vymedzení hraníc a predmetu ochrany boli totiž zistené aj v prípade ostatných horských stredísk vo Vysokých Tatrách, čo zásadne ovplyvňuje všetky rozvojové plány a projekty v oblasti cestovného ruchu v Tatrách. Takéto kroky majú preto zásadný vplyv nielen na tento konkrétny zámer, ale na celý budúci rozvoj cestovného ruchu v Tatrách. „Tak, ako by mali platiť jasné a transparentné pravidlá pri posudzovaní investičných zámerov, rovnako by sa malo postupovať aj pri vymedzovaní území európskeho významu.“

Predložený zámer na rozvoj strediska Starý Smokovec zahŕňal rozšírenie ponuky zjazdového lyžovania, vybudovanie detskej lyžiarskej školy a novej sánkarskej a bežkárskej dráhy, ďalej  dobudovanie lanových dráh a zariadení na zasnežovanie, ako aj potrebnej infraštruktúry pre statickú dopravu a prístupových komunikácií.

Boli rozpracované celkovo 4 varianty navrhovanej činnosti. V jednotlivých variantoch bolo navrhovaných 8,5 až 18 km zjazdových tratí na ploche 35 až 79 ha (podľa variantu), variantne bolo riešené aj možné prepojenie Hrebienku so strediskom Tatranská Lomnica.

Pri navrhovaní jednotlivých variantov sme sa snažili o minimalizáciu zásahov do území s vyššími stupňami ochrany, pričom sme vychádzali z hraníc ÚEV Tatry určených Výnosom MŽP SR z roku 2004. V rámci neho bola väčšina vplyvov vyhodnotená v úrovni bez negatívneho vplyvu, resp. ako mierne negatívne vplyvy, ktoré je možné minimalizovať opatreniami navrhovanými v správe o hodnotení,“ vysvetľuje B. Hlavatý.

Riešením, po ktorom čoraz hlasnejšie volajú všetky strany, je zadefinovanie jasných pravidiel, akú činnosť možnosť v chránených územiach vykonávať. „Ako prevádzkovateľ tradičných tatranských stredísk sme za skoré vyriešenie zonácie Tatier. Je však dôležité, aby predmetom prísnej ochrany boli vzácne a nedotknuté územia. A na územiach, ktoré sú už dnes výrazne zmenené a ovplyvnené ľudskou činnosťou, je potrebné umožniť rozumný a často aj veľmi potrebný rozvoj. Som presvedčený, že je možné nájsť kompromis aj v týchto protichodných cieľoch, ale priestor v diskusii musia dostať všetky strany, aj cestovný ruch,“ hovorí B. Hlavatý.