‎Rainerova utulňa

Seriál TATRANSKÉ CHATY: Bilíkova chata a Rainerova chata

Dvojica ľahko dostupných tatranských chát nesie mená po odvážnych mužoch. To, a láska k Tatrám je však zrejme to jediné, čo Pavla Bilíka s Jánom Jurajom Rainerom spájalo. Hoci sú ich osudy zapísané v knihách na iných poličkách, medzi štítmi sa na ne nezabudne. Vydajte sa s nami do minulosti a prečítajte si viac o príbehu mladého bojovníka proti fašizmu, ba možno aj prvého úspešného podnikateľa v tatranskom cestovnom ruchu.

Bilíkovu chatu môžete navštíviť v lete aj v zime, je totiž otvorená celoročne. Stačí sa zo Starého Smokovca vyviezť alebo vyšliapať na Hrebienok a odtiaľ sa vydať k chate. Je to iba okolo 300 metrov a navyše vo výbornej spoločnosti, akou je výhľad na Lomnický a Slavkovský štít. Okolo Bilíkovej chaty vedie jedna z najobľúbenejších i najľahších tatranských túr, či v tomto prípade skôr vychádzok.

Kto je Bilík z Bilíkovej chaty

Chata nesie meno podľa Pavla Bilíka. Narodil sa vo vojnovom roku 1916 v Kamove na slovensko-moravskom pomedzí. Do Vysokých Tatier sa dostal ako dozorca finančnej stráže, v ktorej pôsobil aj počas druhej svetovej vojny, konkrétne v Starom Smokovci. Bol veľmi dobrý lyžiar, štartoval na pretekoch najmä v behu na lyžiach a viaceré aj vyhral. Zatiaľ sa zdá, že ide o obyčajný ľudský osud. Prečo teda nesie jeho meno jedna z najznámejších tatranských chát?

Pavol Bilík totiž po vypuknutí Slovenského národného povstania robil spojku medzi finančnou strážou a partizánmi. Pri jednej akcii nad Horným Smokovcom ho Nemci zajali, ale stihol výstrelom varovať ostatných. Napriek krutému mučeniu na Kežmarskom hrade nič nevyzradil, a tak ho na nádvorí 8. septembra 1944 zastrelili. Mal iba 27 rokov.

Je pochovaný na cintoríne v Novom Smokovci a jeho meno je aj na jednej z tabuliek na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese. V roku 1946 bol povýšený do hodnosti kapitána in memoriam.

Míľniky Bilíkovej chaty

1875 – Na mieste Bilíkovej chaty stojí jednoduchá Ruženina chata.

1884 – V blízkosti postavili väčší turistický hotel Studený potok s 11 izbami pre hostí a kúpeľným domom.

1893 – Po požiari oboch budov, ktoré volali aj Studenopotockými kúpeľmi, vybudovali majitelia Spišskosobotskej lesnej spoločnosti dva nové hotely. Tie však vo februári 1927 opäť vyhoreli.

1927 – Od spišsko-sobotskej lesnej spoločnosti pozemok kúpil poliančanský lekár Michal Guhr a daroval ho medzivojnovej turistickej organizácii spišských Nemcov – Karpathenvereinu.

1934 – Na mieste stojí nová – Guhrova chata.

1947 – Chatu premenovali na Bilíkovu chatu.

Bilíkova chata sa objavila aj v seriáli 30 prípadov majora Zemana. Dej sa odohrával vo Vysokých Tatrách, išlo o 22. epizódu s názvom Tatranské pastorále. Chata mala v seriáli názov Šuhaj.

 

PROFILOVKA BILÍKOVEJ CHATY

  • Leží v nadmorskej výške 1255 m n. m.
  • Chata na mieste stála už v roku 1875, dnešná stavba je však z roku 1934.
  • Je otvorená celoročne a turisti ju hodnotia prevažne vysokými bodmi.
  • Je vybavená okrem iného aj fínskou saunou a známa predovšetkým chutnou kuchyňou.

 

 

 

 

 

 

Rainerova chata

Rainerova chata nie je chatou v pravom slova zmysle. Neponúka ubytovanie ani jedlo. Napriek tomu si zaslúži, aby sa táto tatranská seniorka do nášho seriálu dostala. Je totiž najstaršia zo všetkých a má meno po dôležitom mužovi dejín tatranského turizmu.

Ján Juraj Rainer sa narodil nemeckým prisťahovalcom v Spišskej Sobote, dnes súčasti Popradu. Rovnako ako jeho otec bol mäsiarom. Mal podnikateľského ducha a spolu s manželkou popri mäsiarstve rozbehli reštauráciu. Darilo sa mu, a tak si vzal do prenájmu tatranskú osadu, z ktorej sa neskôr vyvinul dnešný Starý Smokovec. Aby zatraktívnil kúpele a pobyt svojich hostí vo Vysokých Tatrách, robil všetko pre rozvoj miestnej turistiky. Dal vybudovať chodníky v okolí. Jeden z nich viedol na Hrebienok, neskôr až na Starolesniansku poľanu k Vodopádom Studeného potoka.

Odtiaľ sa dalo vydať na náročnejšie trasy, ba až na Lomnický štít. To ho viedlo k myšlienke postaviť na poľane chatu.

Vznikla v roku 1865. Nešlo však o chatu v pravom zmysle slova, skôr o nenáročný prístrešok, ktorý poskytoval prenocovanie bez ďalších služieb. Hoci jednoduchá budova nemala meno, začali ju nazývať Rainerova. Obľube sa tešila približne do smrti Jána Juraja Rainera, v roku 1872. Potom postupne začala chátrať a keď v roku 1884 neďaleko postavili novú chatu Kamzík, jej význam poklesol. Naďalej slúžila ako nocľaháreň pre vodcov, nosičov a študentov, neskôr ako sklad paliva, garáž i ako chlievik.

V súčasnosti je známa najmä vďaka chatárovi Petrovi Petrasovi, ktorý ju má v prenájme od roku 1997. V chate zriadil informačné centrum TANAPu, malú expozíciu horolezeckého a nosičského náčinia a fragmenty z lyžiarskej histórie. V roku 2000 prívaly snehu chatu poškodili. V roku 2003 ju chatár znovu zrekonštruoval. Dnes sa o útulňu stará syn pána Petrasa, Peter Petras ml.

TIP NA VÝLET: Z RAINEROVEJ CHATY VEĽKOU A MALOU STUDENOU DOLINOU

Krásna, no náročná túra, ktorú sme pre vás vybrali dnes zahŕňa návštevu až štyroch chát z nášho seriálu. Začnite v Rainerovej útulni a vydajte sa po modrej značke krásnou Veľkou Studenou dolinou. Miniete Vareškové pleso a Dlhé pleso, až prídete k Zbojníckej chate. Je čas načerpať sily, lebo vás čaká výstup na Priečne sedlo, ktoré je vo výške 2352 m n. m. Dolu pokračujte stále po žltej, až prídete na križovatku pod Sedielkom, kde odbočíte vpravo na zelenú a čoskoro sa dostanete k Téryho chate. Zelená značka vás povedie dolu Malou Studenou dolinou až k Zamkovského chate, kde sa naša túra končí.

Slávny snehový betlehem

Chatár Peter Petras pri Rainerovej útulni každoročne buduje snehový betlehem. Ak chcú návštevníci pri ňom zažiť najkrajšiu atmosféru, mali by si ho prísť pozrieť 6. januára. Trojkráľový program sprevádza goralská muzika a betlehemci z Lendaku.

PROFILOVKA RAINEROVEJ CHATY

  • Leží v nadmorskej výške 1301 m n. m.
  • Postavili ju v roku 1865, vďaka čomu je najstaršou chatou vo Vysokých Tatrách.
  • Neposkytuje ubytovanie, návštevníci si môžu kúpiť základné občerstvenie.
  • Chatár Peter Petras pri nej každoročne buduje snehový betlehem.