Popradske pleso

Seriál TATRANSKÉ CHATY: Chaty pri Popradskom plese

Tatranské chaty nás priťahujú svojím jedinečným svetom, preto sme sa rozhodli venovať im seriál TATRANSKÉ CHATY. Postupne prinesieme ich príbehy v trojiciach, dvojiciach alebo jednotlivo s príhodami, ktoré sa na nich stali, pikoškami, ktoré o nich možno neviete, ba aj mýtmi, ktorých pravdivosť nie je dokázaná.

Chaty pri Popradskom plese

Ktoré miesto v Tatrách bolo minulý rok najnavštevovanejšie? Ak vám ako prvé napadli Štrbské pleso, Lomnický štít alebo Hrebienok, je to síce v poriadku, ale mýlite sa. Najviac turistov počas jedného z augustových víkendových dní – teda vrcholiacej sezóny 2018 – napočítali na Popradskom plese. A práve tam  stoja až dve chaty z nášho seriálu. Možno by niekto mohol namietať, že Horský hotel Popradské pleso medzi tatranské chaty nepatrí… Jeho minulosť i súčasnosť sú s vedľa stojacou Majláthovou chatou tak úzko prepojené, že bez jednej o druhej sa hovoriť nedá, takže sme sa rozhodli venovať tejto dvojici tretí diel seriálu.

Či už hľadáte informácie z histórie Horského hotela Popradské pleso alebo Majláthovej chaty, musíte sa prejsť až do 19. storočia. Tu je stručný prehľad:

  • 1876 – Predsedníctvo Uhorského karpatského spolku vydalo povolenie na stavbu turistickej chaty pri Popradskom plese.
  • 1879 – Majláthovu chatu odovzdali do užívania. Pomenovali ju po Vojtechovi Majláthovi – liptovskom podžupanovi a I. podpredsedovi liptovskej pobočky Uhorského karpatského spolku.
  • 1880 – Chata vyhorela. Údajne ju podpálili bylinkári, ktorí chceli z hôr odohnať turistov.
  • 1881 – Stavba novej, v poradí druhej chaty, v ktorej od roku 1884 býval stály chatár.
  • 1890 – Chata vyhorela.
  • 1892 – 1897 – Prevádzka už tretej chaty pri Popradskom plese. Jej stavbu a činnosť inicioval statkár František Máriássy .
  • 1897 – Majetky od Máriássyovcov kúpil javorinský knieža Christian Hohenlohe. Do oblasti zakázal prístup turistom, chatu dal zbúrať a namiesto nej zriadil poľovnícke revíry.
  • 1899 – Na naliehanie verejnosti aj Uhorského karpatského spolku nechal knieža postaviť už štvrtú chatu.
  • 1951 – Chatu dočasne prevzal Oblastný zbor Slovakotouru v Starom Smokovci, ktorý ju premenoval na Chatu kpt. Morávku, padlého v partizánskych bojoch počas druhej svetovej vojny na Grúniku.
  • 1961 – Chata sa zrútila pod náporom snehu.

Tu sa jedna časť príbehu chaty pri Popradskom plese končí. V roku 1957 začali neďaleko miesta na ktorom pôvodne stála budovať hotel, ktorý dnes nesie meno Horský hotel Popradské Pleso a  dokáže ubytovať až 165 návštevníkov. V roku 2012 k hotelu pristavali terasu, ktorá si okamžite získala svojich priaznivcov. Terasu postavili pomocou starej techniky, ktorá sa využívala ešte pri budovaní hradov. Základná konštrukcia vznikla bez použitia klincov, avšak je čapovaná jarabinovými kolmi. Zaujímavosťou je, že trávnik pred hotelom zdobí miestny strom slávy. Návštevníci Popradského plesa, ktorí sa pochvália zdolaním niektorého z významných svetových vrcholov na ňom majú uvedené svoje rekordy.

Na dávnu históriu Majláthovej chaty nadviazal horolezec Pavol Lazar, ktorý v roku 2006 inicioval stavbu novej Majláthovej chaty na mieste, kde v minulosti stáli štyri jej predchodkyne. Pre Plus 7 dní v tom čase povedal: „Pri projektovej dokumentácii nám poslúžili dobové fotografie chaty. Obnovená bola vlastne len jedna časť, predchádzajúca chata bola väčšia. Snažili sme sa dodržať nielen vonkajší vzhľad, ale inšpirovali sme sa aj interiérom. Ide o murovanú stavbu s dreveným hrazdením.“

Tatry na tanieri

Pri Popradskom plese dnes teda stoja dve stavby. Horský hotel Popradské pleso a Majláthova chata. Obe ponúkajú ubytovanie, občerstvenie a odvoz zo Štrbského plesa až k Popradskému plesu, keďže vlastným autom sa k chate dostať nedá.

Kuchyňu Horského hotela Popradské pleso mäsom a mliečnymi výrobkami zásobujú neďaleké farmy. Ovocie a zelenina sú zo vzdialenejších regiónov. Hotel sa chváli „poctivými domácimi haluškami alebo tatranským fazuľovým gulášom, tradičnou kapustnicou alebo výbornou silnou cesnakovou polievkou“. Z ponuky sladkých jedál si návštevníci môžu vybrať „čerstvo pripravené ovocné knedle, buchty na pare či kysnuté koláče, alebo výborné štrúdle s makom či jabĺčkami zo slovenských sadov a polí“. Miestnou špecialitou je „šerpa čaj“, v ktorom nájdete 9 druhov bylín a 4 druhy ovocia.

Na „Majláthke“ sa môžete tešiť na hovädzie s chrenovou omáčkou, jelení guláš alebo bravčové koleno. Ak návštevníci dostanú chuť na spomienky z detstva na jedálnom lístku nájdu aj dukátové buchtičky.

TIP NA VÝLET: Symbolický cintorín

Uznávame, že zaradiť cintorín medzi tipy na výlet je trochu netradičné. Keď však pôjdete od zastávky zubačky Popradské pleso až k jazeru, určite ho neobíďte. Symbolický cintorín pripomína pamiatku ľudí, ktorí nechali svoje životy vo Vysokých Tatrách a výnimočne i Tatrancov, ktorí zahynuli vo svetových veľhorách. Miesto pripomína už stovky osudov. Pre jeho ďalšie rozširovanie platia z estetických a priestorových príčin prísne kritériá.  O symbolický cintorín sa starajú Štátne lesy TANAPu.

Cintorín prekvapivo nezaložil tatranský rodák, ale akademický maliar Otakar Štáfl, ktorý sa narodil v Havlíčkovom Brode. S myšlienkou vybudovania symbolického cintorína prišiel už v roku 1922. Jeho návrh – postaviť ho na Štrbskom plese blízko vily Marína – však neprešiel. Neskôr sa zoznámil s  Alojzom Lutonským, tajomníkom Klubu československých turistov v Novom Smokovci, s ktorým prišli na myšlienku postaviť cintorín v limbovom lesíku pri Popradskom plese. Štáfl spolu s manželkou a viacerými priateľmi na cintoríne pracovali v rokoch 1936 až 1940.

TIP NA VÝLET: Od Popradského plesa na Kôprovský štít

Vyberte sa od Popradského plesa hore Mengusovskou dolinou. Kráčajte po modrej, ktorá sa bude mierne stáčať doľava, obkolesená krásnou panorámou štítov. Vyjdite až k Hincovým plesám. Veľké

Hincovo pleso je s rozlohou 20,08 ha a hĺbkou 53,7 m najväčším a najhlbším plesom v Tatrách. Ak vám po stredne náročnej vychádzke zostali sily a čas, vydajte sa po červenej ďalej a vystúpte po červenej na Kôprovský štít.

Miestne zaujímavosti

Obľúbené Popradské pleso je tým miestom, kde sa tatranská letná sezóna každoročne začína aj končí. Práve tu sa totiž symbolickým kľúčom odomykajú a zamykajú turistické chodníky. Pod hladinu plesa sa pri tejto príležitosti vždy ponoria potápači, ktorí pleso čistia od odpadkov. Chodníky sa otvárajú v júni a zatvárajú sa koncom októbra za zvukov hudby a programu pre všetkých zvedavých návštevníkov.

Podujatie už tradične navštevujú aj umeleckí rezbári, ktorí tvoria priamo na mieste. Takto vznikli aj časti niektorých sôch, ktoré zdobia okolie horského hotela. Vodníka, turistu alebo nosiča vytvoril rezbár Andrej Hudec.

Ani po zatvorení tatranských chodníkoch nezostáva Popradské pleso opustené a odrezané od turistických vychádzok. Celoročne je príjemnou cieľovou stanicou na prechádzkach zo Štrbského plesa. V peknom počasí to stihnete aj za menej ako hodinu, v zimných mesiacoch možno za hodinu a pol.