Tatry_panoráma

Seriál TATRANSKÉ CHATY: Chaty Západných Tatier

Tatranské chaty nás priťahujú svojím jedinečným svetom, preto sme sa rozhodli venovať im seriál TATRANSKÉ CHATY. Postupne prinesieme ich príbehy v trojiciach, dvojiciach alebo jednotlivo s príhodami, ktoré sa na nich stali, pikoškami, ktoré o nich možno neviete, ba aj mýtmi, ktorých pravdivosť nie je dokázaná.

Chaty Západných Tatier: Pod Náružím – Žiarska – Taťliakova

Chaty v Západných Tatrách ležia skôr v dolinách a navštevuje ich menej návštevníkov ako najznámejšie chaty vo Vysokých Tatrách. Na kráse im to však neuberá a niektoré z nich sú kľúčovými zastávkami na hrebeňovke Západnými Tatrami. Pritiahnite si šnúrky na vibramách, začíname šliapať do kopca.  

Chata pod Náružím

Turisti často vychádzajú z dedinky Jalovec a  približne 800 metrovým stúpaním zamieria k Chate pod Náružím.

V porovnaní s inými tatranskými chatami ju postavili neskoro. Dve neďaleké chaty (chata v Medvedzom a chata pod Mníchom) predtým vyhoreli a v teréne chýbal záchytný bod. Chata vtedy ešte neniesla svoj dnešný názov. Známa bola ako chata Červenec, ktorú dokončili 26. 12. 1970. Do roku 2001 chata nebola prístupná bežným turistom – iba členom turistického klubu, ktorí sa museli vopred ohlásiť. Dnes to však už neplatí a chatu navštevujú turisti aj lyžiari. Má dokonca aj svoju kroniku, v ktorej zápis zo 14. júla 2001 hovorí o otvorení chaty pre verejnosť:

14. júl 2001 (sobota) – Slávnostné otvorenie Chaty pod Náružím. O 6:00 bol budíček. Úlohy boli rozdelené. Jediná drobná vec na ktorú sme pozabudli bola nepokosená lúka pred chatou a okolo chaty. Toto sme vybavili telefónom a o 6,30 bol už Julo Rusina aj s kosou na chate. Stihli sme to všetko. O 8:00 odchádzala spred OÚ v Bobrovci Tatra s vodičmi B. Rakom a M. Rakom so staršími ľuďmi a deťmi. Bolo ich okolo 60. Pri príchode na chatu návštevníkov vítali manželia Evka a Jožo Dikantovci s pohárikom a milým veršom „Na Červenci na chate býva dobrým zvykom, vítať dobrých hostí malým pohárikom.“ Potom sa všetci postupne zapisovali do knihy.

Na chate sa nepodáva jedlo, ale ak si do batoha pribalíte suroviny na guláš, môžete si zapožičať kotlík s pieckou (keďže otvorený oheň je v národnom parku zakázaný) a navariť si jedlo v úžasnom prostredí. Chata je majetkom obce Bobrovec a prevádzkujú ju členovia turistického klubu Baníkov – Bobrovec. Počas roka okrem zimného výstupu organizujú aj lyžiarske preteky – Cena Červenca a bežecké preteky do vrchu s názvom „Choď ako môžeš“. Ide o takmer štvorkilometrovú trasu s prevýšením 600 metrov.

PROFILOVKA Chaty pod Náružím

  • Leží v nadmorskej výške 1420 m. n. m.
  • Postavili ju v roku 1970 a pre verejnosť otvorili v roku 2001.
  • Je v celoročnej prevádzke, avšak otvorená len počas víkendov. Otváracie hodiny sa podľa ročných období menia.
  • Na chate sa nepodáva jedlo.
  • Kapacita chaty je 30 lôžok.

 

Žiarska chata

Počas „západotatranskej“ hrebeňovky turisti môžu pridať do svojej trasy aj obľúbenú Žiarsku chatu.

Žiarsku chatu dostavali uprostred leta v roku 1939. Krásne údolie, ktorému dovtedy kraľovali len salaše, dostalo zrazu turistickejší ráz. Za 400-tisíc vtedajších korún postavili modernú chatu s lyžiarňou, dvoma nocľahárňami a studenou i teplou tečúcou vodou. Svietilo sa petrolejovými a tlakovými lampami. Nielen vďaka vybaveniu, ale aj ideálnej polohe a terénu na turistiku či lyžovanie si chata čoskoro získala veľa pravidelných návštevníkov. Medzi nich patrili aj spisovatelia Dominik Tatarka, Ján Bodenek, Alfonz Bednár, ale aj maliari Ladislav Čemický, Fedor Klimáček či Mária Wimbergová, ktorá chatu zachytila aj na jednom zo svojich akvarelov.

Najstaršia Žiarska chata padla za obeť 2. svetovej vojne. Od konca roka 1944 v nej bývali partizáni, ktorí ju začiatkom decembra opustili. Keď sa o niekoľko dní vrátili, našli už len ruiny. Deň pred ich návratom chatu vydrancovali nemecké vojská, objekt zapálili a základy vyhodili do povetria.

Chatu znova postavili o niekoľko rokov neskôr a turisti sa na ňu čoskoro vrátili. Patrila rôznym organizáciám, od roku 1991 je majetkom Telovýchovnej jednoty Družba Smrečany – Žiar. V priebehu desaťročí ju chatári zveľaďovali až do apríla roku 2006, keď doslúžila. Na mieste starej, povojnovej chaty, v rekordne krátkom čase  – do septembra 2006 – vyrástla nová chata. Zvýšil sa komfort pre návštevníkov aj ubytovacie kapacity.

Okrem skialpinizmu je Žiarska chata naklonená športovcom aj v lete. Už 23 rokov na nej TJ Družba Smrečany – Žiar a Skialpinistický klub Žiarska dolina organizujú Vysokohorský duatlon o cenu Žiarskej chaty.

PROFILOVKA Žiarskej chaty

  • Leží v nadmorskej výške 1 325 m. n. m.
  • Postavili ju v roku 1939 a prešla dvomi kompletnými prestavbami.
  • Je vynikajúcim východiskovým bodom pre pešiu turistiku, cyklotúry aj skialpinizmus.
  • Každoročne sa organizuje Vysokohorský duatlon o cenu Žiarskej chaty.

 

Ťatliakova chata

Chata s netradičným názvom nesie meno po svojom „otcovi“ Jánovi Ťatliakovi, predsedovi Klubu Československých turistov na Orave. Stavať ju začali v roku 1937, dovtedy stála pri Roháčskom potoku iba malá útulňa. Dokončovali ju postupne až do roku 1941. Počas vojny sa tu ukrývali prenasledovaní Židia a partizáni. 9. decembra 1944 chatu vypálili nemeckí vojaci, o deň neskôr zničili aj Žiarsku chatu.

Klub slovenských turistov Dolný Kubín začal so stavbou novej chaty už v roku 1946. Poskytovala ubytovanie až 100 turistom a v zimných mesiacoch ju navštevovalo veľa lyžiarov. Pre skrat na elektroinštalácii v máji 1963 do tla vyhorela. Zostala po nej len samostatne stojaca bývalá lyžiareň, ktorá dnes po úpravách slúži ako sklad horskej služby. Na obnovu chaty dlho neboli peniaze, opätovne ju preto vybudovali iba nedávno.

Odvtedy bola chata miestom príjemných stretnutí, ktoré poskytovalo priestor na oddych aj nazbieranie síl pred túrou do kopcov. Ďalšia rana chatu zasiahla v roku 2013, keď sa do nej oprela lavína. Vo vysokohorskom teréne všetkých pohorí na Slovensku bolo v tom čase vyhlásené zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Suchý sneh nabral dostatočne veľkú rýchlosť a energiu na to, aby polámal stromy, ktoré chatu dovtedy pred týmto nebezpečenstvom chránili. Ťatliakova chata však mala šťastie v nešťastí. Čelo lavíny sa oprelo do jej múrov, vyvalilo dvoje dverí a dve okná. Statika chaty však ostala nenarušená.

 Keď sa na chatu vyberiete, pripite si aj na jej zdravie, aby bez ujmy ešte dlho vítala turistov. A pri takej príležitosti sa vám v poháriku môže zalesknúť miestna hafírovica alebo takzvaný čučoriedkový sen. Ten sa pije aj po úspešnom Štefanskom výstupe. Každý rok 26.12. sa na chatu vydajú stovky ľudí. Tento rok to vraj bude už 56. ročník, ale domáci zároveň hovoria, že výstupov už bolo toľko, že ich prestali počítať.

PROFILOVKA Ťatliakovej chaty

  • Leží v o výške 1374 m. n. m.
  • Stavať ju začali v roku 1937, ale dokončili ju až o 4 roky neskôr.
  • Turisti z nej často vyrážajú na sedlo Zábrať, Roháčske plesá, Rákoň alebo na Smutné sedlo.
  • Pri chate je Ťatliakovo jazero, ktoré je ľahko dostupné asfaltovým turistickým chodníkom, ktorý je pre autá uzatvorený. Vedie od Múzea oravskej dediny v Zuberci – Brestovej.