Skalnata chata_kredit: Shutterstock

Seriál TATRANSKÉ CHATY: Skalnatá chata

Je to už 178-ročná dáma, ktorá medzi štítmi štedro pohostí každého pocestného. Aj vtedy, keď povetrím poletujú vločky a aj keď hladiny tatranských plies čerí letný vetrík. Do tých mesiacov je však ešte ďaleko. Práve teraz sa na nej koná Sympózium snehuliakov.

Stretávajú sa od 26. decembra do 8. marca. Ak na chatu prídete, môžete ich stretnúť alebo dokonca jedného účastníka pridať. Postavte ho, odfoťte, pošlite mailom na chatu a súťažte so svojím účastníkom sympózia. Súťaž je mladý projekt, poďme sa však na zúbky – alebo skôr na trámy a odkvapy – pozrieť samotnej chate.

História Skalnatej chaty

Príbeh chaty sa rodil pomaly. V roku 1841 si štyria sliezski turisti, medzi ktorými bol aj autor prvého turistického sprievodcu po Vysokých Tatrách Karol Lohmeyer spolu s horskými vodcami Jakubom Luxom a Michalom Stüberom, vyhliadli priestor pod skalným previsom v nadmorskej výške 1725 m n. m. Vyčistili ho, upravili a obmurovali. Tento prvý prístrešok slúžil najmä turistom, ktorí smerovali na Lomnický štít. Na končiar, ktorý ľudia dlho považovali za najvyšší v Tatrách, vtedy ešte neviedla lanovka. Bezpečné miesto na oddych sa teda odvážlivcom, ktorí sa medzi štíty vydávali, veľmi hodilo.

O jednu pomyselnú hviezdičku viac dostal prístrešok až o veľa desaťročí neskôr, keď ho v roku 1915 na podnet Uhorského karpatského spolku prebudovali na útulňu, v ktorej mohlo prenocovať 20 až 25 osôb. Skutočnou horskou chatou sa stala v roku 1932, keď ju do správy prevzal Klub československých turistov. Kaverna, ako chatu vtedy volali, bola otvorená celoročne. Starali sa o ňu manželia Michal a Zuzana Tomčíkovci, ktorí ju prestavali a vytvorili tak vyhľadávané miesto v Tatrách. Jednou z hlavných udalostí v histórii chaty bolo sprevádzkovanie visutej lanovky z Tatranskej Lomnice v roku 1937.

Chata ďalej slúžila takmer 20 rokov, keď ju v rokoch 1953 až 1955 prestavali. Problémom však bola voda, ktorú do Skalnatej doliny museli nosiči vynášať. V 70. rokoch zaznelo rozhodnutie, že už nie je schopná prevádzky a stal sa z nej sklad. Po vyše dvoch desaťročiach chátrania osud Skalnatej chaty zvrátil v roku 1993 Laco Kulanga s rodinou a priateľmi. Priestor rozsiahlou rekonštrukciou priviedli do dnešnej podoby.

Laco Kulanga je legendárny tatranský nosič a chatár, ktorý sa do histórie aj pamätí zapísal napríklad vynáškou 207,5 kilogramového nákladu na Zamkovského chatu alebo 211 kilogramového nákladu, ktorý zniesol zo Skalnatej chaty na Štart lanovky. V mladosti sa vyučil za baníka v Ostrave. Pracoval aj ako „vlekár“ a údržbár, neskôr bol profesionálnym nosičom a nakoniec zakotvil ako chatár. Dnes má 68 rokov a chatárči už 34 rokov. Najskôr pôsobil na Zamkovského chate, teraz sa stará o Skalnatú chatu. Pomáha mu syn Pavol Kulanga.

Skalnatá chata stojí v centre Skalnatej doliny na Tatranskej magistrále. V jej tesnej blízkosti vedie najdlhšia a najvyššie postavená tatranská zjazdovka z Lomnického sedla (2 190 m n. m.) do Tatranskej Lomnice (888 m n. m.). Od decembra, často až do začiatku mája, sa celá dolina mení na najväčšie lyžiarske stredisko vo Vysokých Tatrách.

Chata je dostupná viacerými spôsobmi, po červenej značke z Hrebienka a Zeleného plesa, po zelenej z Tatranskej Lomnice a po modrej z Kovalčíkovej poľany. Leží pri obľúbenom Skalnatom plese a lanovkovej stanici Skalnaté pleso. Obľúbenou atrakciou je aj observatórium, ktoré sa venuje pozorovaniu nočnej oblohy. (Neďaleké observatórium na Lomnickom štíte sa ako jedno z troch špecializovaných pracovísk na svete venuje pozorovaniu Slnka.)

TIP NA VÝLET: Od Skalnatého plesa k Zelenému alebo až do Tatranskej Lomnice

Dnes vám prinášame tip na celodennú, stredne náročnú túru s pomerne veľkým prevýšením. Začíname na Skalnatom plese, ku ktorému si môžete vyšliapať a trasu si predĺžiť alebo sa vyviezť lanovkou. Odtiaľ sa vydáme po červeno značkovanej Tatranskej magistrále, na rázcestí pod hvezdárňou sa vyberieme po ľavom chodníku, ktorý na prvom úseku strmo stúpa hore na Huncovskú vyhliadku (1800 m). V stúpaní pokračujeme až do Sedla pod Svišťovkou (2023 m). Ešte o kúsok vyššie sa týči vrchol Veľkej Svišťovky (2038 m). Po návrate do sedla zostúpime serpentínami až do pásma kosodreviny. Odbočíme doľava a popri Čiernom plese sa dostaneme k Zelenému plesu. Tu sa naša túra môže skončiť alebo zostúpime po žltej značke do pásma lesa a oblúkom sa dostaneme k rázcestiu na Kovalčíkovej poľane. Tu prejdeme na zelenú značku, ktorá nás prepojí s modrou k medzistanici lanovky Štart, odkiaľ zostúpime do Tatranskej Lomnice.

Pocta veľkým menám

Na Skalnatej chate si každoročne vždy na jeseň pripomínajú tatranské lyžiarske legendy. Jednou z nich bol rodák z Kežmarku – Vlado Krajňák. Ujo Vlado, ako ho väčšina Tatrancov oslovovala, zomrel vo veku úctyhodných 86 rokov. Na Skalnatej chate naňho pravidelne spomínajú jeho rodina a priatelia, ktorí poznajú množstvo zážitkov a príbehov. Podujatia sa každý rok zúčastňuje aj starší brat Vlada Krajňáka, Otto, ktorý je vo veku 93 rokov pravdepodobne najstarším aktívnym lyžiarom na svete.

PROFILOVKA SKALNATEJ CHATY

  • Leží v nadmorskej výške 1725 m n. m.
  • Prístrešok pod skalným previsom vybudovali už v roku 1841.
  • Je otvorená celoročne, turisti sa však v hodnoteniach často sťažujú na nedodržiavanie otváracích hodín.
  • Na chate organizujú Sympózium snehuliakov alebo Deň lyžiarskych legiend.