Zbojnicka chata

Seriál TATRANSKÉ CHATY: Zbojnícka chata a Téryho chata

Malá a Veľká Studená dolina v Tatrách sú plné krásnych miest, ktoré v lete aj v zime dajú fyzicky zabrať, no liečia duše svojich návštevníkov. Ponúkajú však aj pohodlné, bezpečné a príjemné prístavy, v ktorých môžu pocestní zakotviť, keď im dochádzajú sily. Zbojnícka aj Téryho chata majú „korene“ zapustené hlboko do histórie a základy zas majú hlboko v dolinách. Vydajte sa s nami medzi končiare.

Zbojnícka chata má zo všetkých chát asi najbližšie k rozprávke. Samozrejme, môže za to jej názov, ktorý nabáda pustiť fantáziu na strmé (zbojnícke) chodníčky. Rovnaký podiel na názve má predovšetkým jej minulosť. Veľkú Studenú dolinu, ako mnohé iné, v dávnej minulosti navštevovali hľadači pokladov i zlatokopi. Skutočné záznamy o tom, čo sa v tejto časti Tatier dialo však sú až z roku 1893, keď Uhorský karpatský spolok v doline inicioval výstavbu turistického chodníka. Chata na tomto mieste vznikla až v roku 1907, keď správu doliny prebral Uhorský lesný erár. S rastúcim záujmom o turistiku a návštevu hôr prišla zmena a už v roku 1910 poľovnícku chatu prestavali na turistickú ubytovňu. Meno dostala po Zbojníckych plesách nesúcich svoje meno pravdepodobne po častých návštevníkoch tamojších lesov, ktorými boli práve zbojníci a pytliaci.

Do roku 1921 chata poskytovala len obmedzené služby. Po vzniku horolezeckého spolku JAMES o ňu väčší záujem prejavili horolezci a lyžiari. Chatu tak postupne upravili, aby mohla slúžiť aj v zimnej sezóne. Terajšiu podobu chata dostala v roku 1983, prevádzku spustili v roku 1986.

Chata na rozdiel od iných tatranských chát nemala až takú pohnutú minulosť. Pred 20 rokmi ju však zničil požiar a chatu znova otvorili až v roku 2001. V súčasnosti sú jej majiteľmi Klub slovenských turistov a JAMES (Slovenský horolezecký spolok).

V lete aj v zime

Hoci je Zbojnícka chata ukrytá až na konci Veľkej Studenej doliny, otvorená je celoročne. Ubytuje 16 ľudí a na rozdiel od ostatných chát ponúka možnosť pripraviť si v kuchynke vlastné jedlo. Chatári nenechajú hladných ani turistov bez zásob a rovnako ako na iných tatranských chatách im radi navaria alebo pripravia desiatový balíček.

Pred troma rokmi chatu po dlhoročnom chatárovi Edovi Záhorovi, ktorý sa o ňu staral neuveriteľných 42 rokov, prebrala dvojica Dominika Dejczöová, prezývaná Strapatá a Michal Fredy Brun. Už vtedy sa tešili, že do ponuky zaradia vývar. S chatárčením im pomáha aj štvornohý chatár Roman Zbojník, ktorý rád zabáva návštevníkov chaty a má aj vlastný profil na facebooku.

Zbojnícka chata je jednou zo štyroch tatranských chát, ktoré zásobujú horskí nosiči a vo výnimočných prípadoch aj vrtuľník. Minulý rok padol rekord vo váhe nákladu, ktorý sa podarilo vyniesť. 141 kg, ktoré vyniesol slávny nosič Ladislav Kulanga, prekonal v júli 2017 Vladimír Hižnay, ktorý vyniesol 143 kg.

Ľad a filmy

Dominika Dejczöová a Michal Brun ešte počas práce na Zamkovského chate založili Ľadovo-filmový festival, na ktorom vrcholí slovenský pohár v špeciálnej lezeckej disciplíne – drytoolingu. Po niekoľkých rokoch sa spolu s chatármi aj podujatie presunulo na Zbojnícku chatu, na ktorej bol v apríli už ôsmy ročník.

Drytooling je horolezecká disciplína, pri ktorej sa používa vybavenie na ľadolezenie (cepíny a mačky) aj na povrchu bez ľadu, teda na skalách.

TIP NA VÝLET: Z HREBIENKA NA ZBOJNÍCKU CHATU

Na Hrebienok sa vyberte pešo – zo Starého Smokovca vám to zaberie asi hodinu. Ak však máte chuť nástup na turistický chodník trochu oddialiť, vyvezte sa naň lanovkou. Z Hrebienka sa vydajte po červenej značke k rázcestiu pri Vodopádoch Studeného potoka, tá vás dovedie až k rázcestiu na Starolesnianskej poľane, odkiaľ budete kráčať po modrej značke mierne hore až na koniec lesného pásma. Dostanete sa až k obrovskému balvanu nazývanému Ohnisko. Hneď za ním prejdete mostom ponad Veľký Studený potok. Čaká vás strmé stúpanie, na konci ktorého však nájdete zaslúženú odmenu – Zbojnícku chatu.

 

PROFILOVKA ZBOJNÍCKEJ CHATY

–          Leží v nadmorskej výške 1960 m n. m.

–          Postavili ju v roku 1907, pôvodne ako malú poľovnícku chatu.

–          Je otvorená celoročne.

–          Koná sa na nej Ľadovo-filmový festival.

Téryho chata

Edmund Téry, po ktorom nesie Téryho chata meno, bol kýmkoľvek, len nie rodeným Tatrancom odchovaným medzi štítmi. Tatry si však zamiloval, rád sa do nich vracal a dokonca urobil niekoľko prvovýstupov. Kto však vlastne bol Edmund Téry?

Edmundus Félix Antonius Wilhelmus Rikker sa narodil v roku 1856 v obci Beba Veche v dnešnom Rumunsku. V roku 1862 si jeho otec nechal pomaďarčiť meno na Téry. Edmund študoval lekárstvo na budapeštianskej univerzite. Ešte ako študent v roku 1875 navštívil Vysoké Tatry. Vystúpil na Lomnický štít a má na konte aj viacero prvovýstupov, napríklad na Pyšný štít alebo Prostredný hrot. Stal sa najmladším členom výboru Uhorského karpatského spolku. Ako redaktor časopisu Turisták lapja (Turistický časopis) sa často venoval tatranským témam, ktoré ilustroval vlastnými fotografiami. Jeho najväčším úspechom bolo presadenie stavby chaty v Malej Studenej doline, ktorá dodnes nesie jeho meno. Chatu dostavali v roku 1899. 50 ton materiálu na jej stavbu vyniesli na chrbtoch nosiči.

Spánok a jedlo

Do roku 1933 bola najvyššie položenou chatou vo Vysokých Tatrách. Od roku 1936 je otvorená celoročne. V roku 1944 slúžila podobne ako iné chaty na úkryt poľských odbojárov či ruských utečencov zo zajateckých táborov. Prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v rokoch 1979 až 1982, stavebný materiál na opravu do kopcov znovu vyniesli nosiči. Rovnako ako každá z chát, ktorú nosiči dodnes zásobujú, má aj „Térinka“ svojich rekordérov. Tým aktuálnym je Ladislav Kulanga, ktorý na chatu vyniesol 151 kg.

Na chate sa dá ubytovať v spoločnej nocľahárni pri jedálni, kde je dvadsaťštyri postelí. Spacák si netreba nosiť, dostanete vankúš a deku. V cene sú aj raňajky. Ak je však chata plne obsadená a vy aj tak potrebujete prespať, prichýlia vás. Ako napríklad Kristiána. Vtedy sa však bez spacáku nezaobídete: „Raz v zime sme s kamošom spali na Téryho chate v kotolni na polystyrénoch, lebo v chate už nebolo miesto. Bola tam síce dosť zima, ale mali sme aspoň vlastné dvere „z izby“ priamo von, takže sme počas noci chodili fotiť hviezdy. Zima nám neprekážala, také to bolo krásne. Noc aj ráno v Malej studenej doline sú mega, aj keď je vonku -20 stupňov.“

TIP NA VÝLET: Z HREBIENKA NA TÉRYHO CHATU

Ak chcete zažiť niečo podobné ako Kristián s kamarátom, vydajte sa na chatu podobne ako na „Zbojníčku“ z Hrebienka. Prejdite po červenej okolo Obrovského vodopádu až po Zamkovského chatu. Odtiaľ priamo do Malej Studenej doliny po zelenej značke. Trasa vedie pozvoľným stúpaním až k Veľkému hangu. Ten zdoláte v letnom období po serpentínach a v zime priamo po tyčovom značení. Malý hang vás zavedie priamo k chate.

 

PROFILOVKA TÉRYHO CHATY

–          Leží v nadmorskej výške 2015 m n. m.

–          Postavili ju v roku 1899.

–          Je to najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou.

–          Okolie chaty je vhodné na turistiku, prechody cez sedlá, horolezectvo.