Autor fotografie: Zuzana Čaprnková

Slovenskí výrobcovia lyží: Tatranské svahy sú krásne útulné

Z rozprávania vášnivého lyžiara Viktora Devečku hneď pochopíte, prečo má jeho značka taký úspech. Forest Skis nie sú len originálne lyže s jedinečným dizajnom. Sú to lyže s názorom. Podnecujú v nás chuť vrátiť sa ku koreňom – do prírody. V pražskej dielni ich rodák z Liptovského Mikuláša vyrába spolu s bratom Jakubom a s priateľkou Broňou Brtáňovou. Vyvinuli napríklad lyže Lotor s takzvanou hybridnou technológiou. Znamená to, že lyžiar môže prehadzovať ľavú a pravú lyžu medzi sebou a získať tak nový pár lyží s odlišnými jazdnými vlastnosťami – jeden pár na freeride a druhý, ktorý je optimálny na štýl backcountry. Za tieto lyže dokonca získali Národnú cenu za produktový dizajn 2017.

Viktorov blízky vzťah k slovenskej prírode môže za to, že každý model zdobí drevený povrch. Zlyžoval svahy po celej Európe, ale nenašiel vraj útulnejšie miesto ako Tatry.

Autor fotografie: Zuzana Čaprnková

Viktor Devečka s lyžami Orkan (autor fotografie: Zuzana Čaprnková)

 

Aký príbeh sa skrýva za vašimi lyžami?

Lyže sú ako socha. Umelecké dielo. Ja som vždy chcel niečo tvoriť. Keďže sa venujem freeridu, lyžovaniu mimo zjazdoviek, zaujímala ma konštrukcia a technická úprava freeridových lyží. Hľadal som medzi nimi niečo špecifické a postupne som sa dostal k ich výrobe. Chcel som do nich vložiť kúsok seba, svoj postoj. Nerobiť to, čo bolo už miliónkrát vytvorené. Preto majú naše lyže drevený povrch, preto názov Forest Skis. Chceme ľudí pritiahnuť späť k prírode, k lesu. V lese je život – to bolo a stále je krédom značky a kľúčom k úspešnému biznisu. Neskôr sa ku mne pridal aj môj brat, vtedy študent kompozitných materiálov. Začal mi pomáhať z technickej stránky. Naše prvé lyže vznikli v podstate „na kolene“, v malom workshope. Neskôr sme objavili dielňu Board Technology v Prahe a zostali sme tam dodnes. Získali sme prístup k profesionálnym materiálom. Veci sa začali hýbať správnym smerom.

Kedy nastal zlom a vy ste si povedali, že idete predávať?

Je to „vtipný” príbeh, ktorý som na začiatku nerád spomínal. Počas brigády v Nórsku sme sa nášmu zamestnávateľovi zverili, že vyrábame lyže, a jeho to veľmi zaujalo. Hneď si objednal desať párov. Nadšene sme začali zháňať čo najkvalitnejšie materiály a do výroby sme vložili všetku energiu . Lenže Nór zrazu vyhlásil bankrot a objednávku neprevzal. Boli sme príliš dôverčiví, nepýtali sme si zálohu. Tak nám zostalo desať párov lyží a nijaké peniaze. Lenže všetko je na niečo dobré, naštartovalo nás to. Keď sme už mali hotový produkt, povedali sme si, že do toho ideme.

Čo najdôležitejšie vás podnikanie naučilo?

Ako robiť dobrý biznis, sledovať vývoj trhu a adaptovať sa naň. Ako určiť cenu produktu. Na svete každý rok pribúdajú malé značky, lenže 90 % z nich zanikne do dvoch rokov. Skrátka, nezvládnu obchodný systém a očakávajú, že úspech príde zo dňa na deň. V tom sme však neboli o nič lepší. Museli sme si uvedomiť, že rozvoj značky trvá dlhšie, ako sme si mysleli. Tento rok sa prvýkrát dostaneme na nulu. Kým budeme môcť zo značky začať žiť, ešte to potrvá, ale sme na dobrej ceste.

A teraz trochu zákernejšia otázka. Čo robia lyžiari v lete?

Čakajú na zimu. A ten, kto nečaká, bicykluje. Mňa však oslovil skôr paddleboard. Pri tomto športe v podstate stojíte na surfovacej doske a poháňate sa vpred predĺženým pádlom. Kamarátovi pomáham aj s rozbiehaním paddleboardovej školy, požičovne a obchodu. Dá sa to vydržať, lebo voda je vlastne len iným skupenstvom snehu. Ako pravý lyžiar, nech robím akýkoľvek šport, však len zabíjam čas popri čakaní na zimu.

Ako často sa v lyžovaní menia trendy?

Každé dva až štyri roky. Lyžovanie je úplne závislé od trendov a my sa im musíme prispôsobovať. Krachujú na tom mnohé značky. Nesledujú, čo je aktuálne žiadané, nevedia sa prispôsobiť. V 90. rokoch bol napríklad veľkým trendom carving, lyžovanie rezaných oblúkov na zjazdovkách. Všetci šaleli po carvingových lyžiach. Keď začali byť zjazdovky preplnené, ľudia zrazu prešli na off-piste a freeride lyžovanie mimo vyznačených trás. Lenže aj na týchto miestach bol čoskoro nával. Súčasný trh preto ovládol ski touring, chodenie na lyžiach po horách. Pre ľudí je to relax, únik do prírody, oddych od ruchu zimných rezortov. Najviac teda „letia“ široké a ľahké lyže, ktoré spájajú zážitok z lyžovania a z turistiky.

Autor fotografie: Broňa Brtáňová

Viktor Devečka (vľavo) s bratom Jakubom v dielni (autor fotografie: Broňa Brtáňová)

Podľa čoho vyberáte svojim lyžiam mená?

Snažíme sa, aby názov čo najviac vystihoval produkt. Mali by sa dobre pamätať a zároveň vyvolávať emóciu. Napríklad názov Orkán jasne hovorí, že nepôjde o lyže na pohodové jazdy. Lotor zasa evokuje niečo hravé, neposlušné, určené na bláznivé lyžovanie. Teraz pracujeme na lyžiach, ktoré sa budú volať Druid. Všetky mená sú spojené s prírodou, charakterizujú ideu našej značky. A ešte máme jedno kritérium, každý názov má 5 písmen. Pri prvých troch lyžiach išlo o náhodu, ale rozhodli sme sa spraviť z toho tradíciu.

Druid budú lyže pre čarodejníkov na svahu? 😊

Lyže Druid prispôsobujeme práve súčasnému trendu ski touringu. Budú úzke, určené na túry aj na klasické lyžovanie. Preto Druid – je to rozumné, múdre riešenie. Zároveň podobne ako Lotor spájajú dva typy lyží do jednej, takže áno, sú tiež čarovné. V dielni vzniká už aj ďalší model, ešte tenší, vyslovene chuťovka na zjazdovky. Meno zatiaľ neprezradím.

Čo začiatočníci? Ktoré lyže by boli vhodné napríklad pre mňa?

Trh pre začiatočníkov je preplnený. Navyše každý neskúsený lyžiar potrebuje individuálny tvar, dĺžku a tvrdosť lyží, čo sa nedá skĺbiť do jedného výrobku. A vytvoriť každému produkt na mieru je pre malú značku ako naša nemožné. Preto sa zameriavame najmä na profesionálov, pre ktorých je podstatný výkon. Lenže práve lyže Druid budú najbližšie bežným lyžiarom. Začiatočník by ich zvládol.

Ako zisťujete, čo lyžiari chcú?

Pýtame sa. Cestujeme po svete, rozprávame sa s ľuďmi. Vždy, keď niekto testuje naše lyže, nechceme iba vedieť, či sa mu jazda páčila alebo nepáčila, či ich kúpi alebo nie. Chceme počuť názor, čo sa mu páčilo, na čom momentálne lyžuje, aké iné lyže by si kúpil, kam sa chce posunúť.

Konzultujete nápady aj s nejakými svetoznámymi lyžiarmi?

Lyže chceme robiť podľa seba, ale radíme sa v podstate s celou komunitou ľudí. Pri vývoji produktov mi pomáha kamarát a inštruktor z Jasnej Michal Plichta. Potom je to basejumper a speedrider Roman Dubský a v tíme máme aj jedného z najlepších slovenských freeridových lyžiarov Martina Labudu. Kanadský jazdec Ryan Oakden u nás nie je taký známy, v Kanade je to však pojem. Teraz už nesúťaží, ale v osemnástich získal titul majstra sveta vo freeride. Zapáčilo sa mu, čo robíme, a tak s ním a s jeho tímom spolupracujeme. Napríklad vo Francúzsku máme takisto tím domácich jazdcov a fotografov.

Vyberá si lyžiar svah alebo svah lyžiara?

Určite lyžiar svah. Ja si vyberám taký, kde sa dá urobiť čo najkrajší oblúk. Zaujme ma, ak je prázdny a rýchly, s plynulým sklonom. Mám rád, keď si ho môžem celý bez prestávky zísť. Lyžovanie je pre mňa o pocite preťaženia.

Autor fotografie: Petr Pavlíček

Lyžiar Ferdinand Hudek (autor fotografie: Petr Pavlíček)

Čo máš v hlave, keď lyžuješ?

Nič. Ak niečo mám, padám. Teda možno okrem lyží. Sú už nejako mojou súčasťou a premýšľať nad nimi, letieť na nich dolu svahom je pre mňa maximálny relax.

Lyžuješ radšej v Tatrách alebo vo svete? Čo je na tatranských svahoch výnimočné?

Sú také krásne útulné. Mám obľúbené miesta aj vo svete, najmä Rakúsko, ale tam v najvyšších nadmorských výškach, kde sú široko-ďaleko len samé hory a studené skaly, mi to pripadá neosobné. Každému sa dobre lyžuje tam, kde to pozná. Kde to poznáte, môžete sa rozbehnúť.

Je niečo, čo ti v útulných Tatrách chýba?

Nič spojené s lyžovaním. Tatry majú veľmi pekné svahy, ktoré sa bez problémov vyrovnajú tým najlepším vo svete. Lyžiarske strediská sú na úrovni, stále sa zlepšujú. Existujú síce omnoho väčšie rezorty, napríklad vo Francúzsku, ale keby sme sa im snažili rozlohovo vyrovnať, naše veľhory by už neboli.

Ako vidíš vašu budúcnosť, máte nejakú métu?

Značka Forest Skis a naše lyže majú rovnaký cieľ – byť exportným produktom. Chceme viac reprezentovať Slovensko v zahraničí, to je našou veľkou métou. Dostať sa na svetový trh. Tiež sa snažíme zamerať sa aj na bežných lyžiarov a ponúknuť im niečo, čo inde nenájdu.