Údržba svahov v Jasnej_Akcia Zelený Chopok

Špeciálnu trávnu zmes pre nízkotatranské svahy miešajú ochranári

Pre každého prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska je dôležité, aby v zime svahy dobre slúžili lyžiarom a po zvyšok roka svojim vzhľadom čo najviac zapadali do prirodzenej prírodnej scenérie. Iba tak môže byť lokalita atraktívna aj pre letných návštevníkov a turistov. Preto je potrebné starať sa o ne po celý rok. Keď sa na svahoch roztopí posledný sneh, prichádza každoročne čas na ich obnovu. Pozreli sme sa, ako tento proces prebieha v nízkotatranskom stredisku Jasná.

Špeciálna tráva pre Nízke Tatry je zmesou z výlučne domácich odrôd

Zima striedaním teplôt a zamŕzaním vody spôsobuje rozklad každého svahu. Drevo odhníva, uvoľňujú sa kamene, a tým vznikajú na svahoch diery. Kým v nižších polohách sa s tým príroda vyrovná ľahšie, vo vysokohorskom teréne jej treba pomôcť. Preto je prvým krokom letnej údržby vyrovnanie terénu.

V ďalšom kroku prichádza na rad tráva. Tej treba vo vysokých výškach cielene pomáhať, aby sa dokázala rozrásť a spevniť povrch kopcov, a tým zabrániť odplavovaniu vzácnej zeminy do dolín.

Vzniku erózie na svahoch zabraňuje cielené povrchové odvodnenie, a to tak, že rýchlosť návalovej dažďovej vody spomaľuje systém priečnych žľabov. Tie sú vyplnené vyzbieranými kameňmi zo zjazdoviek, čím vytvárajú niečo ako vsakovacie pásy. Pri vysievaní trávy vo výškach je neoceniteľným pomocníkom jutová geotextília, ktorá plošne spevňuje celý povrch. Keďže je to prírodný materiál, postupne sa rozpadáva. „Rozpadávajúca sa textília slúži rastlinám ako organický substrát – hnojivo. Textília sa rozpadne za približne 2-3 roky, čo stačí na zakorenenie trávy,“ vysvetľuje Maroš Kupčo, vedúci lyžiarskych tratí v Jasnej.

Najväčšiu „alchýmiu“ si vyžaduje tráva. A to nielen samotné vysievanie, ale najmä jej zloženie. „V Tatrách sa vysieva iba špeciálne namiešané trávne semeno, ktorého zloženie je určené pre jednotlivé lokality Štátnou ochranou prírody. Takto namiešaná zmes trávneho semena obsahuje pôvodné druhy tráv a tým je zabezpečené, že cudzie druhy nebudú ohrozovať pôvodnú flóru,dopĺňa M. Kupčo.

Základom je zavlažovanie

Keďže letné, teplé obdobie je v horách výrazne kratšie ako v nížinách, musí sa využiť každý deň na to, aby tráva naklíčila a zapustila korene ešte pred príchodom mrazov. Dostatočná vlhkosť pôdy je v tomto prípade nevyhnutnosťou. Preto premyslený systém zadržiava dažďovú vodu v spomaľovacích žľaboch a vedľajších zberných vsakovacích prírodných nádržkách tak, aby dažďová voda postupne pomaly vsakovala do podložia a nebola rýchlo odvedená z priestoru lyžiarskych tratí.

Nastieľanie a mačinovanie regenerujú svahy po zemných prácach

Na regeneráciu terénu sa využívajú dva overené postupy – nastieľanie a mačinovanie. Nastieľanie je vlastne vrstvenie čerstvo pokoseného sena z okolitých či vytipovaných zdrojových lúk. Seno sa rozkladá v identickom pomere, ako by ležalo na pokosenej lúke, čiže v pomere 1 : 1 (pokosená plocha = nastieľaná plocha). Nastieľanie funguje kvôli dozrievaniu trávových semien najlepšie na prelome júla a augusta. Seno súbežne chráni pôdu proti erózii, vytvára vhodnú vegetačnú klímu pre vyklíčenie trávneho semena, zabraňuje prehrievaniu spodnej vrstvy pri vysokých letných teplotách. Naopak, pri nízkych teplotách, nastieľanie spodnú vrstvu ohrieva, čiže funguje ako izolácia a znižuje odparovanie vody. Súčasne sa rozkladá, čím obohacuje pôdu o minerálne živiny.

Mačinovanie využíva sieť plátov na spevnenie povrchu strmších svahov. Ide o náročnú metódu, keďže pláty sa ukladajú do vyhĺbených jám a upevňujú drevenými kolíkmi.  „Keďže mačinovanie je komplikované, používa  sa iba v nevyhnutných prípadoch. Čiže tam, kde jutové geotextílie takpovediac nezafungovali,“ dopĺňa Maroš Kupčo.