Tatry_panoráma

Tatranské mýty a legendy

Prečo nemá Slavkovský štít končiar? Žili kedysi v Tatrách vodníci? Bez historiek a príbehov by boli hory iba horami a doliny iba dolinami. Jedinečné kúzlo a dušu im vdychuje práve ľudská fantázia. Počuli ste už o zemetraseniach spôsobených drakmi, o tajomnej kométe, ktorá sformovala Tatry, či o skamenenom chamtivom mlynárovi? Zozbierali sme pre vás najzaujímavejšie tatranské mýty a legendy.

Ako dostali Tatry svoje meno

Na mieste, kde dnes stoja Tatry, sa podľa legendy kedysi rozprestierala iba rovina. Mýtus hovorí o útoku divých Tatárov. Na planine medzi dnešným Slovenskom a Poľskom sa ich vojsko údajne stretlo s našimi predkami. Bitku so skúsenými tatárskymi bojovníkmi sme prehrávali, preto sa muži rozhodli získať radu od záhadného starca. Poradil im neustúpiť. V noci prišla búrka a objavila sa tajomná kométa, ktorá spôsobila, že sa celé tatárske vojsko do rána premenilo na skaly. Na mieste, kde predtým stál vojenský tábor, sa týčili len mohutné hory. Legenda vraví, že vrchy boli nazvané Tatármi práve podľa skameneného vojska, až neskôr sa názov skrátil na Tatry. To, že ide skutočne iba o legendu, dokazujú historické fakty, podľa ktorých Tatári síce na naše územie skutočne prenikli, ale do Tatier sa nikdy nedostali. Názov v skutočnosti vznikol zo staroslovienskeho slova trtri, ktoré označovalo bralo či strmú skalu.

Tajomstvá štítov

Ak sa pozornejšie zahľadíte na Mlynára nad Bielovodskou dolinou, môžete si na vrchole všimnúť skalné oko. Podľa legendy je to však otvor mlynského kameňa, ktorý nad hlavou drží skamenený lakomý mlynár. Hora vraj vznikla rozdrvením všetkých jeho hriechov. Mýtus vraví, že mlynský kameň melie dodnes. V lete z neho padajú kamene, piesok a štrk, v zime sneh predstavuje múku z mlynice.

Ďalšia legenda spojená s tatranskými kopcami hovorí o zmiznutí vrcholu Slavkovského štítu. Mýtus vznikol v devätnástom storočí. Vravelo sa, že hora bývala najvyšším tatranským končiarom, kým ju zemetrasenie v roku 1662 neznížilo o 200 až 300 metrov. Argumentom bol nápadne oblý vrchol a veľké množstvo skál pod južným úbočím. Moderná veda však teóriu vyvrátila. Erózia, ktorá štít okresala, vraj nastala už oveľa skôr ako v 17. storočí.

Víly, draci aj vodníci

Najrozšírenejšími bájnymi bytosťami v tatranských povestiach sú víly. Jeden z príbehov hovorí o dievčine, ktorá zaspala na brehu Štrbského plesa. Kým spala, vystúpil z plesa prekrásny vládca hlbín. Žena sa mu tak zapáčila, že ju schmatol a zmizol s ňou pod hladinou. Keď sa zobudila, bola taká ohúrená bohatstvom vládcovho paláca, že sa nechala premeniť na vílu a stala sa vládcovou ženou. Podľa legendy dodnes žije pri vodopáde Skok.

Okrem víl hovoria tatranské mýty aj o vodníkoch. Takisto údajne žili v plesách a boli povestní tým, že si kradli ženy. V Zelenom plese pod Kriváňom býval podľa legendy vodník, ktorý sa chystal bojovať o ženu svojho druha z Jamského plesa. Ako spor medzi bytosťami dopadol, už nevieme, legendy však hovoria o pravidlách takýchto súbojov. Ak počas boja vyšla na hladinu biela pena, bol to závoj vodnej žienky a nápadník si ju mohol odviesť. Ak sa zjavila červená pena, išlo o vodníkovu krv. Povesť dokonca uvádza, že vodníci dnes už v Tatrách nežijú, pretože sa navzájom vyhubili.

V tatranských povestiach a bájach nechýbajú ani draci. Pripisujú sa im rôzne nešťastia. Zápis v spišskej kronike z roku 1662 hovorí o takom veľkom zemetrasení v Tatrách, že sa celý vrch zrútil a rozbil na balvany. Spôsobiť ho mal obávaný drak Šarkan.

Keď sa nabudúce vyberiete na prechádzku tatranskou prírodou, spomeňte si na tieto povesti. Možno sa vám budú zdať plesá ešte čarovnejšie, vrchy majestátnejšie a doliny tajomnejšie.

Tento text vznikol na základe voľne dostupných zdrojov: