SKI MUSEUM

V Tatrách aj ľudia zo St. Moritzu žasli

Dokumenty potvrdzujú, že tatranská história je výnimočná. Aby ste sa to dozvedeli, treba čítať aj texty písané švabachom. Za iných to spravili nadšenci zo SKI MUSEUM v Tatranskej Lomnici.

Vo Vysokých Tatrách je len málo príležitostí, ako aktívne stráviť čas, keď počasie nepraje túram alebo lyžovačke. No tak ako v iných dovolenkových rezortoch, aj v našich veľhorách existuje niekoľko miest, kam sa vyplatí ísť.

Jedným z nich je SKI MUSEUM v Tatranskej Lomnici.

Štvrťstoročná zbierka

Múzeum je otvorené už piaty rok. Myšlienka zriadiť ho však prišla veľa rokov pred jeho otvorením, v čase, keď majiteľ s kamarátom staval v Tatrách penzión Slnečný dom a interiér vyzdobili starými lyžami.

„Lyže zbieram takmer štvrťstoročie. Spočiatku som o nich nič nevedel,“ hovorí majiteľ súčasného múzea, nadšenec lyžovania a zberateľ Vladimír Hubač. Impulzom pre zamyslenie sa nad ich históriou bolo, keď prišiel v penzióne ubytovaný hosť a opýtal sa ho, čo sú to za lyže.

Keďže nevedel odpovedať, začal sa intenzívne venovať histórii lyží i lyžovania v Tatrách.

Prežil viacero rokov, kedy počas večerov štyri, päť hodín dlho do noci sedel na internete a študoval staré dokumenty. Bolo nutné prekladať aj zo švabachu. S prekladom pomáhala napríklad 91-ročná babka Hubačovej manželky, inak aj spoluzakladateľka Horskej služby v Tatrách.

Dokumenty potvrdili, že tatranská história je výnimočná. Dá sa smelo porovnať so strediskami ako je Davos či St. Moritz. Už za čias Rakúsko-Uhorska boli Tatry na vysokej úrovni čo sa týka lyžovania, bobovania a všetkých zimných športov. Takisto legendárna bola aj úroveň hotelov.

„Napríklad materiály z roku 1935, keď tu boli prvé majstrovstvá sveta, citujú švédskych novinárov. Tí majstrovstvá opísali ako krásne, napriek tomu, že bolo veľmi zlé počasie a preteky nedopadli tak, ako mali. No všetko podľa nich zakryla pohostinnosť tatranských hotelov,“ hovorí Hubač.

Európsky unikát

Múzeum vybudovali na mieste chátrajúcej budovy, ktorú majiteľ múzea s ďalším partnerom kúpili od mesta. Súčasná expozícia zahŕňa na ploche takmer 300 štvorcových metrov históriu vzniku a vývoja tatranských zimných športov od počiatku tatranských osád až do zhruba 50-tych rokov minulého storočia.

Návštevníkov oslovia najmä viac ako trojmetrové lyže. Ide o vzácny exponát, pretože podobných lyží je v európskych múzeách veľmi málo. Na Slovensku sú zrejme jediné. „Vlastne všetky lyže, ktoré prúdili zo severu do strednej Európy do roku 1890 boli v podobných dĺžkach. Vtedy boli lyže aj 3,3 metra dlhé a podobne. Boli dopravným prostriedkom a pohyb na nich sa skôr podobal bežeckému lyžovaniu,“ opisuje nadšený zberateľ.

K obľúbeným exponátom v múzeu patria aj boby. Málokto napríklad vie, že v roku 1909 bol v Tatranskej Lomnici vybudovaný drevený elektrifikovaný vlek, ktorý ťahal sane a boby z Tatranskej Lomnice až na stanicu Štart, kde bol štart sánkarskej a bobovej dráhy. Tento vlek podľa dobových záznamov nadchol aj návštevníkov z Davosu a zo Svätého Moritzu, ktorí sa pýšili, že prichádzajú zo sánkarskej a bobovej veľmoci a podobný vlek v ich strediskách v tom roku ešte nemali.

Pre novodobé dejiny sa zatiaľ nepodarilo vyčleniť zodpovedajúce miesto, hoci táto expozícia mala pôvodne zaberať ďalšie podlažie. Patrili by do nej majstrovstvá sveta v roku 1970, svetové poháre a veľa významných osobností ako napríklad Ingemar Stenmark, Gustavo Thoeni a mnohí ďalší. Múzeum je však financované iba zo vstupného a čiastočnej pomoci mesta. Takýto príjem nedokáže pokryť prevádzku na dvoch podlažiach.

Dobre je, keď je škaredo

Múzeum žiaľ nie je taký biznis, ako napríklad predaj športových potrieb alebo pohostinstvo. Stále funguje vďaka osobnému nasadeniu majiteľa a členov jeho rodiny, ktorí každé ráno od siedmej do trištvrte na deväť večer zabezpečujú prakticky všetko – od upratovania po odborné výklady návštevníkom. Chodievajú dospelí, no aj deti zo školských lyžiarskych kurzov alebo škôl v prírode. A v čase mimo sezóny, ktorá je v Tatrách v novembri, obmieňajú expozíciu. Múzeum je vtedy zatvorené, inak funguje celoročne.

Odmenou za entuziazmus je každoročný nárast návštevnosti približne o desať percent. V priemere múzeum navštívi 20-tisíc návštevníkov ročne. Najväčší záujem je vtedy, keď predpoveď hovorí o troch – štyroch dňoch škaredého počasia a ľudia si naplánujú program v podobe šnúry návštev múzeí, jaskýň a podobne.

Veci sa už menia

Vladimír Hubač je Tatrancom od narodenia. Je jedným z mála Tatrancov, ktorí svoj život spojili s rodným regiónom, kde žije so svojou rodinou a podniká. Veľa ľudí podľa neho do Tatier prichádza len za prácou, chýba im potom hrdosť na to, aké boli Tatry v minulosti.

„Tatry jednoznačne zaspali dobu. Chýba tu veľa vecí a mohli by tu byť,“ vraví. „V kadejakých dedinkách na Slovensku sú napríklad vybudované cyklochodníky, v Tatrách už mali byť minimálne desať či pätnásť rokov a mali spájať podhorie s horami. No v ostatnom čase vidno, že sa veci menia. Ľudia sa chcú hýbať. Potrebujú však na to podmienky,“ uzatvára majiteľ SKI MUSEUM.

FAKTY:

  • Tatry nie sú len o zimných športoch. V starých maďarských časopisoch z obdobia Rakúsko- Uhorska sa možno veľa dočítať aj o letných športoch – napríklad o golfe. V roku 1910 sa v Tatrách nachádzalo najlepšie golfové ihrisko v strednej Európe. Na otváracom turnaji sa zúčastnila celá vtedajšia európska smotánka.
  • Tatranská Lomnica mala dôkladne prepracovaný systém chodníkov. Málokto vie, že medzi nimi boli chodníky na „špacírku“, ďalej dva okruhy okolo Grandu, ktoré boli spravené tak, aby v zime mohli slúžiť ako sánkarské dráhy a v lete ponúkali turistické vyžitie. Chodníky viedli po vrstevnici od Grandhotelu Praha ponad Tatranskú Lomnicu, odkiaľ bol krásny výhľad na celé okolie.
  • Aj v súčasnosti možno zažiť históriu zimných športov. Prvú februárovú sobotu sa nadšenci na starých drevených lyžiach a v dobovom oblečení pravidelne vyberajú z Tatranskej Lomnice do Starého Smokovca, odtiaľ na Hrebienok, Rainerovu chatu, Zamkovského chatu a po magistrále na Skalnaté pleso. Zdatnejší lyžiari vyjdú až do Lomnického sedla a odtiaľ zlyžujú do Tatranskej Lomnice. Ďalšou možnosťou sú preteky v slalome v historických kostýmoch (aj pre verejnosť) v Tatranskej Lomnici alebo na Štrbskom plese. Uskutočnili sa už aj v Ždiari.