75-tajomstiev-lanovky_plagat_small_vyrez

Večerné jazdy na Skalnaté pleso umožnia jedinečný zážitok a podporia dobrú vec

Lanovka na Lomnický štít – jeden zo symbolov Vysokých Tatier – oslavuje 75 rokov svojej prevádzky. V rámci spomienky na dobový unikát z roku 1941 pripravilo horské stredisko v Tatranskej Lomnici 5 mimoriadnych večerných jázd na Skalnaté pleso pod názvom „75 tajomstiev lanovky“. Okrem jedinečného zážitku má akcia aj ďalší rozmer – výťažok z jazdného bude v plnej výške venovaný na vyhlásenie a správu architektonickej súťaže na nové využitie pôvodnej budovy lanovky od architekta Dušana Jurkoviča v Tatranskej Lomnici.

Večerné jazdy lanovkou z Tatranskej Lomnice sa uskutočnia v termíne od 22.12.2016 – 19.1.2017, vždy vo štvrtok, od 18-tej hodiny. Návštevníci sa v komentovaných prehliadkach môžu vrátiť o pár desaťročí dozadu a prezrieť si priestory starej strojovne a navádzacej stanice (tzv. velína), ktoré sú bežne nedostupné. Súčasťou expozície sú aj autentické fotografie v Galérii Encián, ktoré sa viažu k výstavbe lanovky z 30. a 40. rokov minulého storočia. V rámci týchto večerov sa budú premietať úryvky z dokumentárneho filmu Príbeh jednej lanovky a zážitok umocní aj pohľad na nočnú podtatranskú kotlinu z vyhliadkovej veže nad Galériou Encián.

Bližšie informácie o harmonograme nočných jázd na Skalnaté pleso nájdete na www.vt.sk.

Fakty o lanovke na Lomnický štít

Je to už 75 rokov, odkedy prvýkrát vyšla visutá osobná lanovka kyvadlového typu zo stanice Skalnaté pleso a komfortne prepravila verejnosť na najvyššie položenú stanicu na Lomnický štít. Dnes je vďaka lanovke druhý najvyšší štít Tatier najvyššie obývaným miestom v republike.

V čase svojho vzniku bola pôvodná visutá lanovka nositeľkou niekoľkých prvenstiev. Ak berieme do úvahy celkovú dĺžku lanovky v jej oboch úsekoch /Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso a Skalnaté pleso – Lomnický štít/, tak v čase spustenia do prevádzky 20.12.1941, s dĺžkou viac ako 6 km, mala najdlhší medzipodperový úsek na svete a prekonávala najväčší výškový rozdiel s jedným prestupovaním (1 715 m) spomedzi všetkých vtedajších lanoviek.

Samotná stavba lanovky vo výške 2 634 m n.m. bola od začiatku taký malý tatranský, ale najmä technický zázrak, pretože projekt lanovky bol na tú dobu mimoriadne odvážny a samotná realizácia si vyžadovala manuálnu zručnosť a prácu v ťažkých horských terénoch či v nevyspytateľnom počasí.

Obyčajní ľudia z regiónu a okolia, ktorí vtedy stavali túto svetovú rekordérku, museli vykonávať náročnú prácu v extrémnych výškových rozdieloch iba za pomoci ťažných koní a obyčajnou silou ľudských rúk.