Villa Dr. Szontagh v Novom Smokovci

Vízia je dôležitá. V Tatrách to ukázal doktor Szontagh

Príbeh o vizionárovi a zakladateľovi kúpeľov v Novom Smokovci si môžu kúpeľní hostia vypočuť od miestneho evanjelického farára. „V časoch, kedy sa všetci pozerajú do Álp a chvália ich, nie je na škodu si pripomínať, že aj naše Tatry v rozvoji a pokrokovosti kedysi Alpy dokonca predstihli,“ hovorí Pavel Kušnír − zborový farár Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku.

Najstaršia tatranská osada je Starý Smokovec. Do tejto osady, ktorá desaťročia patrila rodu Csákyovcov, prišiel lekár, klimatológ a botanik Mikuláš Szontagh. Bolo to viac ako desať rokov po smrti nájomcov Starého Smokovca Juraja a Alžbety Reinerovcov v auguste roku 1873. Vtedajší rozkvet Starého Smokovca už pohasínal.

Tridsaťročný Szontagh však neprišiel len ako obyčajný lekár, ale ako odborník s víziou. So skúsenosťami z rôznych krajín, ako Nemecko či Taliansko, a najmä z novozaložených kúpeľov na liečbu TBC v švajčiarskom Davose, navyše sám chorý na tuberkulózu, chcel podvihnúť starosmokovecké klimatické kúpele na vyššiu úroveň.

Nestretol sa s pochopením. Po dvoch sezónach v Starom Smokovci, kedy pracoval ako kúpeľný lekár,  sa rozhodol všetko zmeniť a svoje ambície uskutočniť o doslova pár metrov ďalej. Dohodol sa s urbárnikmi zo Slavkova, ktorí mu prenajali neďaleké pozemky, na ktorých dnes stojí osada Nový Smokovec. Na nich začal budovať kúpele, ktoré sa onedlho vypracovali na liečebné centrum európskeho významu.

Szontagh ako prvý otvoril Tatry pre hostí aj v zimnej sezóne, dovtedy totiž boli dostupné iba v lete.

Szontaghovo prvé sanatórium dokončili v júli 1876. Služby kúpeľov pod jeho vedením sa považovali za špičku v odbore, pretože používal v tom čase moderné postupy. Podarilo sa vyriešiť aj ťažkosti s vybudovaním cesty zo Starého Smokovca, aby mohli prichádzať hostia do Nového Smokovca.

Szontagh ako prvý otvoril Tatry pre hostí aj v zimnej sezóne, stalo sa tak na prelome rokov 1881 a 1882. Dovtedy totiž boli dostupné iba v lete. Starý Smokovec v časoch Szontagha nemal trvalo žijúcich obyvateľov a obsluhovaný bol z podhoria. Szontagh však bol presvedčený o blahodarnom účinku zimy vo vyššej nadmorskej výške pri liečbe pľúcnych chorôb. Rozhodol sa dokázať tento potenciál a keď sa osada na chladné mesiace vyľudnila, prezimoval tam úplne sám,  zapisoval si údaje z malej meteorologickej stanice a sledoval vplyv klímy na vlastné ochorenie.

Na základe týchto poznatkov trávili neskôr pacienti v zime voľný čas medzi liečebnými procedúrami na túrach, lyžovali sa, sánkovali i korčuľovali. Následne sa k nim pridali aj ďalší, ktorí ich prišli počas liečby navštíviť.

Počas 26 rokov pôsobenia v Novom Smokovci staval Mikuláš Szontagh v priemere jednu novú budovu za rok. Zisk z podnikania hneď investoval do rozvoja kúpeľov a pôvodne prenajaté pozemky sa mu postupne podarilo odkúpiť. Sám sa z tuberkulózy v Tatrách aj vyliečil. Klimatické kúpele v Novom Smokovci boli vďaka jeho vízii a aktivitám v posledných 25-tich rokoch devätnásteho storočia také pokrokové, že predstihli Davos, a stali sa významným kúpeľným centrom európskeho charakteru.

Mikuláš Szontagh zomrel v roku 1899. Po jeho smrti Mikuláša Szontagha nastúpili iní a meno rodiny zakladateľa sa do Nového Smokovca vrátilo spolu s jeho synom Mikulášom Szontaghom mladším. Hospodársko-politický vývoj však už šiel nezadržateľným smerom i tempom. Po druhej svetovej vojne štát smokovecké kúpele znárodnil a Szontagh ml. tu už nebol ďalej vítaný. Odišiel pôsobiť ako lekár do Levoče a tam aj zomrel. Jeho manželka, talianska princezná Mária Frapporti, sa vrátila domov do Merana. V roku 1995 sa kúpele stali akciovou spoločnosťou.

Očami farára

Ak pôjdete do Smokovcov, príbeh Szontaghovcov si môžete vypočuť od miestneho evanjelického zborového farára Pavla Kušníra. Prednášky o histórii pravidelne robí pre kúpeľných hostí už päť rokov.

Na Mikulášovi Szontaghovi st. si cení najmä víziu, s ktorou prišiel, ktorú miestni ľudia nevideli a nebál sa ju napriek prekážkam uskutočniť. „V časoch, kedy sa všetci pozerajú do Álp a chvália ich, nie je na škodu si pripomínať, že aj naše Tatry v rozvoji a pokrokovosti kedysi Alpy dokonca prekonali,“ hovorí.

Už je podľa neho na čase, aby sa meno Szontagh opäť vrátilo do názvu smokoveckých kúpeľov, veď napokon ide o meno, značku, historicky významné knowhow. Napríklad Tatranská Polianka sa k menu jedného zo svojich zakladateľov a priekopníkov v liečbe aj v lyžovaní, doktora Guhra, už vrátila.

Doktor Szontagh st. priniesol do Tatier najmä víziu, ktorú miestni ľudia v tom čase nevideli, a nebál sa ju napriek prekážkam uskutočniť.

Meno, hoci slávne, je málo

Návrat mena však nestačí. Turistický ruch má podľa farára Kušníra v Tatrách miesto, ale súčasnému rozvoju podľa neho  chýba spoločná vízia. „Áno, existujú vízie, no majú ich len jednotlivci. Nejde vždy o posunutie rozvoja tohto prostredia ako celku ďalej, ako skôr o snahu odtrhnúť si z koláča. To je žiaľ dnešok a treba to zmeniť,“ hovorí.

Hoci sa pre investorov stali na čas zaujímavejšie Tatranská Lomnica a Štrbské Pleso, v súčasnosti sa nové projekty objavujú už aj v Smokovcoch. Cez zimné, no aj letné mesiace prichádza nápor turistov a obyvatelia s tým bojujú ako vedia. Všetkým je však jasné, že Vysoké Tatry nie sú pripravené na sezónny nával, chýba infraštruktúra a od roku 1980 neustále ubúda aj miestne obyvateľstvo.

Riešením je podľa Kušníra výstavba sociálneho bývania. A zmena štruktúry poskytovaných pracovných príležitostí.  „Mladí sa sťažujú, že nemajú prácu. V hoteloch je miest dosť, no chýbajú iné možnosti profesijného rastu s iným platovým ohodnotením,“ vraví. Ďalším problémom je preťaženosť. V smokoveckom evanjelickom a. v. zbore sú aj mladé rodiny. No keď majú dve, tri deti, rodičia, aby vyžili, musia mať aj dve až tri zamestnania. Chýba potom čas na bežný život, na vnímanie krásy prírody, ktorá ľudí v Tatrách obklopuje. Mnohí domáci totiž ani nepoznajú turistické trasy, nevyberú sa na výlet, aby si vytvorili bližší vzťah s okolím.

Pavel Kušnír rieši situáciu tak, ako mu to umožňuje jeho poslanie. Témy jeho kázní nezahŕňajú iba rodinu a vzťah človeka k Bohu, no ľuďom prehovára do duše aj pre návrat, obnovenie vzťahu k prírode, ktorá ich obklopuje.  Aby v nich opäť objavili tú krásu a potenciál, ako kedysi Mikuláš Szontagh.

Dôvetok

Naše stretnutie s pánom farárom sa uskutočnilo v polovici marca. Krátko po ňom sa mu naplnil jeho sen. Od majiteľov kúpeľov dostal informáciu, že pri príležitosti 140. výročia založenia kúpeľov liečebný dom Branisko premenujú na „Liečebný dom Dr. Szontagha“.

Zdroj historických fotografií: Ivan Houdek: Osudy Vysokých Tatier. vydal Slovtour, L. Mikuláš, 1952