Včelnica

Za oknom majú štíty z pohľadníc a včelie úle

Niekedy na majstrovstvo netreba desaťročia driny. Katarína a Michal Gažovičovci sú toho dôkazom. Manželia z podtatranskej obce Ždiar sa pred niekoľkými rokmi začali venovať včelárstvu. Zatiaľ čo sa pán Gažovič stará o úle a včely, jeho manželka spracováva včelie produkty. Medové rezy, medovinu ani medovníčky u nej však nekúpite. Vyrába totiž jedinečnú biokozmetiku.

V 90. rokoch včelári v Tatrách chovali okolo 330 včelstiev. Dnes je to asi o stovku viac. O včely sa dnes pod slovenskými veľhorami stará 33 včelárov, ktorých združuje Slovenský zväz včelárov. Jedným z nich je aj včelárstvo U šťastnej včely manželov Gažovičovcov. Šťastné včely sú podľa nich v prvom rade zdravé: „Nepoužívame antibiotiká, neberieme celú produkciu medu, nechávame nejaký aj včelám, nechávame ich prirodzene rojiť, nerobíme žiadne extrémne zásahy. Je to pohodové, ekologické včelárenie.“

Včely, ktoré nepoznajú polia

Ak by niektoré slovenské včely mohli zmeniť bydlisko, mnohé by si určite vybrali podtatranský Ždiar.  Svieži vzduch a čistá príroda je aj podľa manželov Gažovičovcov to, vďaka čomu ich včely produkujú vysokokvalitný med: „Môžete mať veľkú produkciu medu z repkových či slnečnicových polí, ale tie obsahujú pesticídy a to vplýva aj na včely,“ vysvetľuje pán Michal a pani Katarína ho dopĺňa, „sme v údolí – na jednej strane sú Belianske Tatry, na druhej strane je Spišská Magura. V Ždiari je veľmi chudobná pôda, tak sa tu pestujú len zemiaky, na ktoré včely nechodia. Je tu minimálna poľnohospodárska produkcia. Nie sú tu žiadne polia, a teda ani postreky. Všade, kam sa pozriem, sú lúky a lesy, kde nedochádza k zásahu chemikáliami od človeka. Včely produkujú med z rastlín, ktoré voľne rastú v prírode.“

Tatranské včely musia byť usilovnejšie – majú kratšiu sezónu

Včelárska sezóna 2018 sa už skončila. Pán Gažovič hovorí, že to bol dobrý rok. Na začiatku sezóny mal 12 rodín, ale keďže si chcel včelnicu rozšíriť, nechával včely rojiť a pribudlo mu až 12 nových úľov.

„Mali sme okolo 300 kg medu vďaka rojeniu. Nie je to veľmi veľa, ale ani úplne málo. Posledný med som už stočil. Rámiky, ktoré som vybral, treba vysíriť oxidom siričitým, aby sa dezinfikovali od baktérií,“ hovorí pán Michal.

Staré rámiky, v ktorých včely budujú plásty, sa vyraďujú, aby sa predišlo morovej nákaze. Okrem starostlivosti o vybavenie včelára počas jesene a zimy čaká spracovávanie propolisu, teda živice, ktorá sa zoškrabe z rámikov, na ktoré ju včely nalepia.

V úli zatiaľ matka kladie vajíčka. Na jeseň sa liahnu dlhoveké včely, ktoré prežijú aj viac ako pol roka. Medom, ktorý po sezóne vyprodukujú, sa obyvatelia úľa zásobia pred zimou, potom sa zazimujú a vyletia zase až na jar. Pre nadmorskú výšku 950 m n. m. je to oveľa neskôr ako včely z južnejších oblastí. „Na juhu kvitnú stromy a prvé kvety už niekedy na konci februára. Tu až v marci, či dokonca v apríli,“ hovorí pán Gažovič.

Najvyššie položenú včelnicu na Slovensku však nenájdete v Ždiari. 5 úľov s asi 150-tisíc včelami je na streche jedného z hotelov na Štrbskom Plese v nadmorskej výške 1 380 m n. m. Stará sa o ne profesionálny včelár. Na mede, ktorý včely vyprodukujú, si budú môcť pochutnať hoteloví hostia. Alebo poslúži návštevníkom wellnessu, ktorých čakajú medové masáže.

Tri medy ročne – každý iný

Gažovičovci med stáčajú trikrát za sezónu. Každý je iný vizuálne aj chuťovo.

1.      Med je z kvetov vŕby, jelše, liesky, púpav či deväťsilov

2.      Med je z lúčnych kvetov, javorov, jarabiny, lesných jahôd, čučoriedok a malín

3.      Med je často medovicový s lúčnymi kvetmi a archangelikou

Medovicu produkujú vošky, ktoré sa živia nabodávaním ihlíc alebo listov stromov a vysávaním ich šťavy. Ich metabolizmus nedokáže spracovať niektoré zložky tejto šťavy, takže ich neskôr vylučuje vo forme sladkých kvapiek. Tie zbierajú včely, znášajú ich do úľa a vyrábajú z nich med. Medovicový med je vhodný pre alergikov, pretože ho včely nevyrábajú z nektáru, ktorý niektorých ľudí dráždi, pretože obsahuje malé množstvo peľu.

Aj v mede existuje móda a podľa pána Gažoviča vraj dnes „letí“ práve ten medovicový. Medzi kupujúcimi však o ňom kolujú rôzne mýty. Zákazníci si vraj často myslia, že medovicový med musí byť čo najtmavší. „Trendom je asi medovicový med, lesný, tmavý, z jedľových či bukových porastov. Rôzne medovice však majú rôznu farbu. Smrekovcová je svetlá, smreková môže byť tmavšia, tmavožltohnedá až do červena,“ vysvetľuje včelár.

Tatranské medy pritom podľa včelárov nechutia výrazne inak ako medy z iných kútov Slovenska. Vďaka čistej prírode sú však kvalitnejšie. Včely chodia rady napríklad na malinčie, ktoré rastie na rúbaniskách, alebo na fialovú vrbovku, ktorou po kalamite v roku 2004 zakvitli mnohé oblasti.

Medový šampión pre krásu

Sila tatranskej prírody sa prostredníctvom medu dostáva aj do kozmetických produktov, ktoré vyrába pani Katarína. Tento rok zvíťazila aj v 13. ročníku súťaže o najlepší slovenský med v rámci Agrokomplexu 2018 v kategórii mydlo a kozmetika: „Beliansky elixír som vyvíjala asi rok, má špičkovú receptúru vďaka tomu, že je 100 % prírodný. Obsahuje včelí vosk, peľ, propolis aj med  – v jednom výrobku sú štyri včelie produkty.“

Pani Gažovičová by sa v budúcnosti chcela venovať výrobe liečivej kozmetiky: „Med je liečivý. Chcela by som vyrábať produkty, ktoré pomôžu alergikom alebo ľuďom s ekzémami.“

Autor fotografií: Michal Gažovič