Tatransky omnibus_www.pofis.sk

ZAUJÍMAVOSTI: Tatry zo zadnej strany pohľadnice

O pár dní sa v juhokórejskom Pjongčangu začnú zimné olympijské hry. Slovenská pošta už tradične pri tejto príležitosti vydáva poštovú známku. Tento rok zobrazuje disciplínu, v ktorej má Slovensko vážne medailové ambície – zjazdové lyžovanie.

Známku, ktorá vyšla v limitovanom náklade 200-tisíc kusov, predstavili v hoteli Pošta v Jasnej. Jej autorom je slovenský ilustrátor, grafik a maliar Peter Uchnár. „Práca na známke je vždy výzvou, o to viac, ak ide o takúto sledovanú tému. Tvorba známky so športovou tematikou je náročná nielen čo sa týka kresby, ale vyžaduje si aj určité prispôsobenie sa téme,“ uviedol Uchnár pre portál sport.sme.sk. Pre zberateľov k známke vydali aj špeciálnu obálku s vyobrazením biatlonu a pečiatkou, ktorá zobrazuje rôzne zimné športy.

Šesť tatranských známok

Aj námety z Tatier sa na známkach objavujú pravidelne, avšak zriedkavejšie, ako by sme čakali. Známy obrázok kamzíka sme na pohľadnice lepili v polovici 90. rokov. Zaujímavé boli aj dve známky z roku 1999, cez ktoré sa tiahla panoráma tatranských štítov. Každá mala inú nominálnu hodnotu a dali sa používať samostatne.

Z tatranských krás sa na známky dostali ešte Chata pri Zelenom plese, Malá Studená dolina a tatranský omnibus. Historické vozidlo premávalo v rokoch 1904 až 1906 medzi Popradom a Starým Smokovcom. V samostatnej histórii Slovenska sa však na známkach prekvapivo neobjavili také symboly ako Kriváň, Štrbské pleso či jedna z najznámejších tatranských chát, Téryho chata.

Najkrajšia na svete

Dôležitú súčasť podtatranskej prírody zachytáva známka s maľbou Ladislava Medňanského – Potok za humnami, na brehu rieky, ktorá získala vzácny titul. Stala sa najkrajšou známkou roka 2003. Jej autorom je skúsený rytec František Horniak, ktorý najradšej pripravuje známky práve podľa výtvarných diel slovenských umelcov.

V rozhovore pre Rádio Slovensko vysvetlil jedinečnú tradíciu, ktorou sa Slovensko môže pochváliť: „Tieto známky vznikajú technikou tzv. viacfarebných ryteckých prepisov. Neviem o tom, že by sa niečo podobné niekde na svete robilo. Technika vznikla v roku 1965 v Československu, v bývalej Československej tlačiarni známok. Po tom, ako vznikli samostatné republiky, slovenská a česká, tak sme si toto rodinné striebro rozdelili, takže známky sa touto špičkovou technológiou tlačia iba pre Českú poštu a Slovenskú poštu.“

Ako sa však krása fauny, flóry alebo mohutnosť štítov dostane na známku? Námety navrhuje Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Tipy na motívy často posielajú aj bežní ľudia. Neraz sa už stalo, že sa nimi komisia ministerstva inšpirovala a na známku sa tak ich návrhy naozaj dostali. O vyhotovenie známky sa potom postará Slovenská pošta.

Šesť rýh na milimeter

Kým sa poštová známka dostane na obálky, rodí sa aj niekoľko mesiacov. V závislosti od  komplikovanosti. A tá sa v tomto prípade meria jej veľkosťou a farebnosťou. Na začiatku je návrh v podobe tzv. líniovej rozkresby. Je to akási zväčšenina známky rozkreslená do milimetrovej siete (štvorčekový papier).  Rozkresba je šesťkrát väčšia ako výsledná známka, samotnú rytinu však rytec na oceľovej doske tvorí v pomere 1:1. Predstavte si teda plôšku s rozmermi 18×23 mm, toľko má najmenšia známka, ktorú kedy Slovensko vydalo.

„Rytina poštových známok je vlastne jednou z najťažších grafických techník,“ povedal pre portál mynitra.sme.sk rytec Martin Činovský, autor mnohých poštových známok. „Ako rytec sa nesmiete pomýliť, lebo inak niekoľkomesačná práca vyjde nazmar . Naše známky sa ryjú do nezakalenej ocele veľmi tvrdým, ostrým oceľovým rydlom. Do milimetra musím vtesnať šesť až osem liniek, podpis je vysoký asi tri desatiny milimetra. Robím to preto s binokulárnou lupou v pomere 1:1.“

Rytinu navyše nestačí pripraviť iba raz. Čo farba, to nová doštička s novou rytinou. Kým teda vznikne všetko potrebné na tlač novej známky, urobí rytec na maličkom priestore aj tisícky čiar a bodiek, navyše zrkadlovo. Tie na seba musia presne zapasovať, aby sa pri tlači zložili do jedného obrazu. František Horniak sa neobáva, že by pre moderné technológie prišiel o prácu. Tvrdí, že počítače živých rytcov nemôžu nahradiť. Rytinu vyhotoviť síce dokážu, rozdiel však odborník spozná na prvý pohľad a kvalita je vraj neporovnateľná.

 Zdroj vyobrazených známok: Slovenská pošta, www.pofis.sk